Reformovaná kresťanská cirkev

Reformovaná kresťanská cirkev

v Košiciach

Pohľad do dejín

Pri hľadaní založenia Reformovanej cirkvi ťažko nájsť nejaký jednoznačný dátum. Boh v reformácii použil viacero mužov, napr. Zwingliho v Zürrichu, Bucera v Štrassburgu, Knoxa v Škótsku. Avšak nový duchovný smer sa však začal bezpochyby v prvej polovici rokov 1500 v Ženeve, kde žil - pôvodom Francúz - Ján Kalvín. V roku 1536 vyšlo jeho dielo "Institutio religionis christianae" - "Sústava kresťanského náboženstva", ktoré aj dnes poskytuje základné informácie o cirkvi.

Učenie reformácie sa šírilo v prvom rade v Nemecku, potom v severných štátoch Európy, ale aj v Škótsku, Holandsku a Uhorsku. Šírili ho zväčša študenti, obchodníci a vandrujúci remeselníci. Všade boli duše vnímavé na prijatie čistého učenia Svätého písma.

Reformovaná cirkev, jej hlásatelia boli často prenasledovaní. Na viacerých miestach v Poľsku, Taliansku, Španielsku boli reformovaní takmer úplne zlikvidovaní. Vo Francúzsku počas "Bartolomejskej noci" 24. augusta 1572 bolo násilne zabitých 20 000 hugenotov - francúzskych reformovaných. V Nantes po edikte v roku 1685 úplne stratili náboženskú slobodu. V roku 1670 bola skupina reformovaných farárov predaná a odvedená na galeje do mesta Neapol. Kalvinizmus prežil rozličné prenasledovanie no aj dnes patrí medzi najsilnejšie protestantské cirkvi. Dostal sa aj do Ameriky. V súčasnej dobe viacmiliónová Reformovaná cirkev existuje aj v Južnej Kórei a Indonézii.

Čo sa týka vierovyznania okrem Nicejského, Athanasiovho, ktoré sú spoločným kresťanským dedičstvom, smerodajným je v roku 1563 vydaný Heidelberský katechizmus a v roku 1566 od H. Bullingera vydané II. helvétske vierovyznanie. Reformovaní ich však nepovažujú za konečné a neomylné. Bullinger píše v predslove II. helvétskeho vierovyznania: "Tým, ktorí by nás z Božieho Slova učili k lepšiemu s vyjadrením vďaky sa tomu podvolíme v Pánu."

Reformovaní uznávajú dve sviatosti: svätý krst a svätú Večeru Pánovu. Ježiš nariadil iba tieto dve sviatosti. Podľa Kalvína : "Sviatosti sú viditeľné znaky a pečate, ktoré nemajú iného určenia, než aby pred nás predostreli Krista." (Institutio IV.14) Podľa Heideberského katechizmu sviatosti: "Sú to viditeľné sväté znaky a pečate, ktoré sám Boh ustanovil k tomu, aby nimi zasľúbenia evanjelia učinil zrozumiteľnými a tieto spečatil." 55.ot.odpov.

Reformovaná cirkev o spasení verí, že ono nie je zaslúžené skrze dobré skutky, lebo je jedine darom Božím. (Ef. 2,8) Dobré skutky sú už ovocím spasenia, jeho svedectvom, že vzrastáme v milosti a poznávaní Krista. Dosiahnutie spasenia vedie jedine cez Krista. "Lebo je jeden Boh, jeden aj prostredník Boha a ľudí, človek Kristus Ježiš." (1Tim 2,5)

Reformované kostoly, v ktorých v centre bohoslužieb stojí výklad z Písma Svätého (kázeň), vysluhovanie sviatostí, spev a modlitba, sú svojim vzhľadom jednoduché. V kostoloch nie je oltár. Zvyčajne sú kostoly jednoducho obielené, na stenách sa niekedy nachádzajú citáty z Písma Svätého, alebo jednoduché symboly: pšeničný klas, chlieb, strapec hrozna a kalich.

Reformovaná kresťanská cirkev je budovaná na základe Svätého Písma. V zmysle Svätého Písma a vierovyznaní: II.helvétske vierovyznanie a Heidelberský katechizmus uznáva Ježiša Krista za jedinú hlavu cirkvi a spravuje sa podľa zásad synodálno-presbyterských, totiž, že zákony vynesené synodou, ktorá je hlavným zákonodarným a výkonným orgánom cirkvi, vykonávajú presbytéria. Kristus svoju Cirkev spravuje Slovom Božím a Duchom Svätým.

Prvá cirkevná organizácia je cirkevný zbor. Cirkevný zbor je dvojaký: "matkocirkevný" zbor, ktorý vydržiava samostatnú duchovenskú stanicu, a "dcérocirkevný" zbor, ktorý je zo stanoviska duchovnej starostlivosti pričlenený k niektorému matkocirkevnému zboru. Práva a povinnosti cirkevného zboru vykonáva presbytérium.

Reformovaná cirkev v Košiciach prežila pohnuté dejiny. V roku 1644 kalvín Juraj Rákoczi I. a jeho manželka Zuzana Lorántffy pri slávnostnom príchode do mesta nemohli dať odslúžiť ďakovnú bohoslužbu v kostole svätej Alžbety, ale slúžili ju v súkromnom dome. Na Mäsiarskej ulici v rokoch 1642-1655 kalvíni zo zozbieraných peňazí vybudovali kostol, školu a faru. Na jeden čas tu bola prenesená aj slávna škola zo Šárošpataku. V roku 1673 bol kostol spolu so školou a farou zrekvírovaný. O päť rokov Imrich Tököly kostol kalvínom vrátil. Po 18-nástich rokoch ho František Csáky odobral znova pre potreby vojska. Kostol bol aj v držbe rádu sestier uršulíniek, ktoré premiestnila manželka cisára Leopolda. Kalvíni si na jednom z ôsmich pozemkov na Moldavskej ceste v roku 1714 vystavali drevený kostol. Snažili sa dostať do mesta. Odkúpili si od mesta trojposchodový objekt vojenského skladu i s priľahlými hradbami na Hrnčiarskej ulici.

Tento kostol bol v roku 1805-1811 prestavaný na kamenný kostol. Kvôli dobovým predpisom vchod do kostola nesmel smerovať do hlavnej ulice. Rada mesta darovala pozláteného kohúta z veže Dómu z roku 1589.

Košický reformovaný zbor je v súčasnej dobe dvojjazyčným. Bohoslužby prebiehajú ako v maďarskej, tak aj v slovenskej reči.

Ekumenizmus

Veriaci zboru už niekoľko rokov podieľajú aj na spoločných ekumenických aktivitách. Ich príprava, ale aj realizácia sú jedným z hlavných hmatateľných prejavov hľadania skutočnej náplne praktického kresťanstva v každodennom živote, v spolunažívaní, v láske a tolerancii. Vzájomné povzbudzovanie a duchovné obohacovanie, približovanie, sa deje v hľadaní jednoty podľa slov Pána Ježiša Krista, ktorý sa vo svojej Veľkňazskej modlitbe modlil týmito slovami: "Aby boli všetci jedno, ako si ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal." (Ján 17, 21)

Adresa:

Hrnčiarska 9, Košice

More Info