ES pozýva k spoločným modlitbám za pokoj a mier na Ukrajine

„Kiež je pokoj na tvojich hradbách, istota v tvojich palácoch!“ (Žalm 122, 7). Ekumenické spoločenstvo cirkví a náboženských spoločnosti vás pozýva k spoločným modlitbám za pokoj a mier na Ukrajine dňa 1.3.2022 o 17,00, Evanjelický a.v. chrám Boží, Mlynská 23, Košice.

*Foto z Ekumenickej bohoslužby (Radoslav Lojan):

Príhovor Mons. Antona Konečného prinášame v plnom znení:

„Keď sa človek poraní, telo sa mobilizuje zvýšením produkcie bielych krviniek. Trauma vojnových rán burcuje nielen domáce obyvateľstvo, ale i svetovú spoločnosť. Túto zákonitosť zrejme odráža i Božie slovo: kde sa rozmnožil hriech, ešte viac sa rozmnožila milosť.

Dramatické správy a  zábery z vojny na Ukrajine otriasajú svetom i nami.  Od priamych svedkov viem, celá UA sa zomkla a zaktivizovala sa. Na voľnom území, ako je nateraz Zakarpatie, prijímajú prúdy utečencov, plné sú školy, hotely a internáty. Darcov krvi ani všetkých nemôžu  prijať, toľko ich je. Na miestach bojov ľudia vyšli na ulicu pred tanky, a tie sa zastavili a otočili. Je obdivuhodné, ako si Ukrajinci cenia slobodu a ako bojujú za ňu.

Ale zomkýna sa a aktivizuje sa i svet, mnohé štáty a ich najvyšší predstavitelia. Mnohí sa chcú priblížiť až priamo ku utečencom sa hovoriť s nimi, ako napríklad i vyslanci rímskeho biskupa – pápeža. Prebieha množstvo rokovaní o ukončení konfliktu. Obyčajní občania v celom svete nemlčia, ale pozdvihujú hlas a pomáhajú. I v samotnom Rusku sledujeme demonštrácie za mier. Nezištná humanitárna pomoc, najmä súkromné prijímanie utečencov je bezprecedentné. Pomáhajú desaťtisíce dobrovoľníkov a spájajú  sa milióny darcov.

My sme sa zišli v tejto mimoriadnej situácii na ekumenických modlitbách. Vieme, že modlitba je veľká a účinná zbraň. Napríklad počas komunizmu sa mnohí modlili za jeho pád, za slobodu a demokraciu. A stalo sa, prišlo to, ani sme nevedeli ako.

Zápas za mier a spravodlivosť, ktorá k nemu vedie, je pre cirkvi a ich predstaviteľov záväzným. Je to záležitosť ekumenická.

Vyberiem niekoľko vyhlásení v dnešnej situácii:

– Moskovský patriarcha Kirill: ruský a ukrajinský národ majú spoločnú dlhodobú históriu. Kirill verí, že toto „Bohom dané spoločenstvo“ prekoná „rozdelenia a rozpory súčasného konfliktu“.

– Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu apelovala „Ukrajinský a ruský národ vyšli z krstiteľnice Dnepra a vojna medzi týmito národmi je opakovaním hriechu Kaina,“ povedal najvyšší cirkevný predstaviteľ kyjevský metropolita Onufrij (Berezovskij).

– Biskupi Stredomoria žiadajú „používať Izaiášovu metódu – premeniť vojnové investície na investície do mieru: premeniť bomby na pluhy, vojnové rakety na vesmírne lode mieru“.

– Pápež František vyhlásil Deň pôstu na Popolcovú stredu 2. marca.

– Gréskokatolícky vyšší arcibiskup Svjatoslav: Dejiny poučujú, že všetci, ktorí rozpútali svetové vojny ich prehrávali a prinášali svojim vlastným štátom a národom len skazu a úpadok. V Bohu je naša nádej a od Neho pochádza naše víťazstvo!

– Celoštátna ekumenická a medzináboženská Duchovná rada žiada praktický ekumenizmus: Všetci majú poskytovať pomoc obetiam, utečencom, ľuďom, bez prístrešia a živobytia.

Vklad ekumenického hnutia v prospech mieru je veľký a povinný. Sila ekumenizmu je nepredstaviteľná, lebo stavia na Kristovi, na Božom slove a menovite na príkaze, ktorý Ježiš označil svojím a prvým: milovať sa vzájomne. Ak totiž kresťan miluje vytrvalo a neustále, a ak jeho brat, manžel, kolega robí tak isto, vznikne vzájomná láska, ktorá sa šíri v rodine, v práci, v susedstve, medzi kňazmi, pastormi a cirkvami. Ten model pokoja sa vo veľkom volá mier. To bol štýl prvotnej cirkvi – všetci boli jedno srdce a jedna duša. Boli všetkým milí.

Dnešných ľudí nezaujmú naše obradové alebo vieroučné diferencie. Ale viditeľné bratstvo osloví všetkých. A iste ich upúta i spôsob, ako to kresťania zvládnu. Porozumenie, láska a vzájomná láska totiž vyžadujú veľké úsilie, nasadenie a obetu. Tu vystupuje do popredia jedno slovo, o ktorom svet nechce ani počuť, pretože ho považuje za hlúposť, absurdnosť, za nezmysel. A tým slovom je kríž. No tomto svete nie je možné vykonať nič dobré, nič užitočné, nič plodné bez námahy, utrpenia, – bez kríža.

V evanjelických chrámoch vás zaujme centrálny obraz s výjavom Krista v Getsemanskej záhrade alebo pri jeho zajatí. Kristova opustenosť a utrpenie je ukazovateľ cesty k jednote. Niet kresťanstva bez Krista a niet Krista bez kríža. Ale ak viacero ľudí dokáže prijať Krista s jeho požiadavkou lásky a nasledovania i s utrpením, nie sme už ľudia vedľa seba, vytvorí sa spoločenstvo,

To je i skúsenosť nášho Ekumenického spoločenstva v  Košiciach. Žije a pracuje už skoro 3 desaťročia vďaka tomu, že sme sa naučili mať sa vzájomne radi. Mnoho sme pritom dostali, rozšírili sme sa a dnes svedčíme o krásnych vzťahoch cirkví, cirkví s mestom, s VUC a s partnermi. Túžime byť jeden ľud, ktorý by sa honosil krásou a jednotou v rozličnostiach, chrániac identitu všetkých. Svet potrebuje vzájomnosť i v medzinárodných vzťahoch.

Nestačí len odsúdiť vojnu, potrebné je vytvoriť podmienky, aby každý národ vo výmene darov miloval druhý ako svoj vlastný.(…) My nie sme proti Rusom Ukrajincom, Američanom, Maďarom, Poliakom, proti nikomu. Sme za zmierenie, odpustenie a spoluprácu. Vieme o modeli, o ucelenej ekumenickej spiritualite a činnosti.

Jasné, že vojny budú existovať dovtedy, kým nás neprenikne nový duch, lebo na vojnu sa nájdu stále nejaké dôvody. Potrebné je zmeniť dušu, potrebné je rozšíriť duchovný aspekt! Využívame mnohé objavy, technické novinky a obrovské vymoženosti. Čo sa ale vo svete nerozvinulo, je duchovná stránka. Svet potrebuje viacej duchovna, viacej lásky! A my mu ju musíme priniesť! Ak chcem byť v pravde, stačí mi žiť s Kristom a nechať, aby on žil vo mne. Konfrontovať sa s Kristom, s jeho slovom. Taký človek sa neklame, nepodľahne propagandám a hoaxom a ani ich nešíri.

Ostávajme teda v spoločenstvách so svojimi biskupmi a farármi a pastormi a bratmi a sestrami. Naša vzájomnosť spôsobí, že Kristus sám bude medzi nami, v spoločenstvách našich cirkvi. On bude zárukou pravdy. Milujme každý svoju cirkev, i všetky cirkvi. Milujme každý cirkev brata ako svoju. V bohumilej ekuméne, ktorá nech sa rozšíri na celý svet. Najmä tam, kde je nejednota, neporiadok a vojna.“

Mons. prof. ThDr. Ing. Anton Konečný PhD.