Pohľad do dejín

Dejiny židovstva v Košiciach sú neoddeliteľnou súčasťou dejín mesta. Po dlhoročných snahách o legalizáciu postavenia židov bol v roku 1840 prijatý zákon, ktorý povolil usadzovanie sa židov v slobodných kráľovských mestách. Od roku 1841 sa postupne v meste usadzovali židovské rodiny, ktorí tu legálne žili, pracovali a tvorili. Rast tejto populácie bol výsledkom predovšetkým imigrácie a židovská komunita už v roku 1842 začala vytvárať svoje základné inštitúcie ako je modlitebňa a cintorín. Postupne ortodoxná komunita budovala všetky potrebné inštitúcie k náboženskému životu ako je synagóga, židovská škola, rituálna kúpeľ, rituálna kuchyňa, úrady ako aj voľbu rabína a ostatných náboženských činiteľov. Židia sa zapájali aj do spoločenského života v meste a stávali sa postupne členmi a funkcionármi v každom význačnejšom spolku. Židovstvo prešlo takým vývojom, ktorý zmenil ich právne postavenie, profesionálnu štruktúru aj kultúrne zvyky. Stali sa integračnou súčasťou vývoja dejín mesta Košice. Zásluhou židovskej komunity vzniklo v meste niekoľko synagóg a iných stavieb, ktoré sa využívali na náboženské a kultúrno – spoločenské účely až do tragických udalostí štyridsiatych rokov 20. storočia.

Najtragickejšie obdobie židovských dejín postihlo aj Košice a to v období od 16. mája do 5. júna 1944, kedy v štyroch transportoch boli odvlečení v nákladných vagónoch do Oswienčina a iných koncentračných táborov všetci príslušníci židovskej komunity mesta a odkiaľ sa po vojne už nikdy nevrátilo okolo 12 000 židovských obyvateľov. Takto prišlo mesto prakticky o celú židovskú komunitu.

Po II. svet. vojne a v období totalitného komunistického režimu došlo k výraznému úpadku náboženského života v Košiciach. Niektoré synagógy a iné budovy boli využívané štátom na iné účely ako pôvodne a boli časom totálne zdevastované. Nastal takmer úplný útlm náboženského vzdelávania, kultúrneho, spoločenského a náboženského života.

Po zmene režimu v roku 1990 nastala určitá renesancia židovského života v Košiciach. Mnohí ľudia sa začali hlásiť k svojim predkom, hľadali svoje korene a stávali sa členmi našej obce. Prevažne stredná generácia, ktorá nemala absolútne možnosť poznať židovské tradície sa začala o nich zaujímať, začala sa stretávať v priestoroch obce a spoznávať zvyky a tradície nášho náboženstva.

Po roku 1990 sa obnovilo vedenie ŽNO v Košiciach, do vedenia sa dostali mladší ľudia, ktorí majú záujem pokračovať v tradíciách našich predkov.

Aktivity

V súčasnosti vedenie ŽNO v Košiciach zaoberá jednak náboženskou aktivitou, za ktoré zodpovedá rabín obce, v jeho neprítomnosti duchovný obce a jednak aktivitami sociálno – zdravotnými a kultúrno – spoločenskými. Ide predovšetkým o starostlivosť o starých členov obce, ktorí prežili útrapy holokaustu, zabezpečenie zdravotného dozoru, zabezpečenie stravy z rituálnej kuchyne obce, pre nevládnych aj s dovozom stravy domov. Potom je to klubová činnosť pre starších a najnovšie aj vybudovanie dennej opatrovateľskej služby v priestoroch našej obce. Aktívne pracuje i klub mladých pri ŽNO, ktorý vyvíja aktivitu rôznymi smermi v spojitosti s našimi tradíciami. Medzi mladými dievčatami dobre funguje tanečná skupina Bat Jam, ktorá je zameraná na izraelské tance. Veľmi aktívna je ženská organizácia Ester, ktorá taktiež podporuje zachovanie našich tradícii, uskutočňuje tzv. šabatové večery, spolu s mládežou, ale aj iné celospoločenské akcie ako je napr. Deň zeme a pod. Uskutočňujeme výučbu hebrejčiny pre mladšiu a strednú generáciu aj pre záujemcov mimo našej obce.

ŽNO v Košiciach sa aktívne zapája aj do ekumenických aktivít v našom meste. Zástupca ŽNO je členom Ekumenického spoločenstva (v Štatúte ES definovaný ako pozorovateľ) od jeho vzniku a ŽNO sa zapája predovšetkým do ekumenických bohoslužieb, ktoré sa uskutočňujú v priestoroch Domu umenia. Taktiež aktívne prispieva do kultúrneho programu Festivalu sakrálneho umenia v meste, resp. zúčastňuje sa iných ekumenických aktivít, ktoré sa nepriečia s tradíciami a zvykmi nášho náboženstva. Význam účasti ŽNO v Ekumenickom spoločenstve vidíme predovšetkým vo vzájomnej tolerancii jednotlivých cirkví a náboženských spoločností, vo vzájomnom poznávaní sa pri uctievaní jediného Boha a taktiež v prezentácii malého, ale historicky významného náboženského spoločenstva v našom meste.

Adresa:

Zvonárska 5, Košice

Čas konania bohoslužieb:

Piatok: 18.00 Sobota: 8:30

Charakteristika

Cirkev je Božím ľudom, Kristovým mystickým telom, chrámom Ducha Svätého. Základnou jednotkou Cirkvi je farnosť.

„Farnosť je spoločenstvo veriacich, natrvalo ustanovené v partikulárnej cirkvi, o ktoré pastoračná starostlivosť je pod autoritou diecézneho biskupa zverená farárovi ako jeho vlastnému pastierovi“ (Kódex kánonického práva 1983, k. 515).

Písomný dokument Jágerskej kapituly svedčí o existencii Farnosti sv. Alžbety s farským kostolom v Košiciach už v roku 1230. Na mieste staršieho kostola vyrástol Dóm, zasvätený tej istej svätici Alžbete Uhorskej. V roku 1804 bolo zriadené košické biskupstvo. Dovtedy jeho územie patrilo do jágerského biskupstva. Pri vzniku biskupstva farský chrám – Dóm sv. Alžbety sa stal aj katedrálnym chrámom.

Košice boli dlho jedinou katolíckou košickou farnosťou. V roku 1940 bola zriadená farnosť na Juhu, po roku 1990 nový biskup zriadil sídliskové farnosti: na Terase, na Furči, Nad jazerom, na sídlisku Ťahanovce a na sídlisku KVP. Všetky tvoria – aj s viacerými blízkymi farnosťami „medzičlánok“ medzi biskupstvom a farnosťou Dekanát Košice – Mesto. Patria k najväčším farnostiam diecézy (od roku 1995 arcidiecézy alebo arcibiskupstva), napr. Farnosť sv. Alžbety má 23 500 farníkov. Na území farnosti sú štyri filiálne kostoly, okrem tých aj seminárny kostol a tri rehoľné kostoly.

O Farnosť sv. Alžbety sa stará farár, ktorý je zároveň košickým dekanom, teraz má šesť kaplánov a jedného stáleho diakona. Vo farnosti rozličné služby vykonávajú laickí pracovníci: na farskom úrade, v školách (katechéti a katechétky), rozdávatelia sv. prijímania, a pri správe farnosti zvlášť pomáhajú členovia farskej pastoračnej rady a farskej ekonomickej rady.

V susedstve fary sídli a pracuje hlava arcidiecézy arcibiskup – metropolita Mons. Alojz Tkáč a jeho pomocný biskup a generálny vikár Mons. Bernard Bober. Sú tu úrady: kancelária arcibiskupstva, metropolitný súd, katechetické stredisko, cirkevný školský úrad, archív, charita a ekonomické oddelenie.

Na území najstaršej farnosti sa nachádza aj kňazský seminár a teologický inštitút, liturgický inštitút, inštitút rodiny, metropolitná kapitula, univerzitné pastoračné centrum s duchovnou starostlivosťou o univerzitnú mládež, rehoľné mužské aj ženské spoločenstvá, ktoré pracujú na poli katechézy, v sociálnej a charitatívnej sfére a kultúrna ustanovizeň Slovenský katolícky kruh, v ktorom cvičia aj vystupujú hudobníci a speváci, konajú sa prednášky pre záujemcov z oblasti filozofie, biblika, teológie a sociológie. V budove kňazského seminára má svoje sídlo aj Ekumenické spoločenstvo cirkví a náboženských spoločností mesta Košice.

Duchovnou bránou do farnosti aj do Cirkvi je krst. Môžu ho prijať deti i nepokrstení dospelí. Deti krstíme vtedy, keď je zaručený aj rast v krstnej viere. Bežne túto záruku dávajú rodičia – žiadatelia krstu detí. Dospievajúci a dospelí sa pripravujú na prijatie sviatostí: krstu, birmovania a Eucharistie počas dvojročného katechumenátu.

Najčastejšou príležitosťou pre stretnutie farníkov je nedeľná (a sviatočná) sv. omša, v ktorej sa nám dostáva dvojaký „chlieb“: Božie slovo a Božie telo.

Na ceste neustálej duchovnej obnovy je výbornou pomocou sviatosť pokánia – sviatosť odpustenia hriechov, ktorú možno prijať v ktorýkoľvek deň týždňa.

Kristus vo sviatosti pomazania chorých ponúka svoju pomoc nemocným a stáva sa im spoločníkom na ceste utrpenia. Tú sviatosť možno prijať v chorobe doma alebo v nemocnici; ba aj v kostole, napr. pri jej spoločnom vyslúžení pre chodiacich starých a chorých.

Aktivity

Každoročne v katedrále sú vysviacky diakonov a kňazov, a to po skončení šesťročnej prípravy v kňazskom seminári a na teologických štúdiách.

„Vysviacka“ na manželov sa uskutočňuje prijatím sviatosti manželstva, ktoré je celoživotným darovaním sa muža a ženy, povolaných k budovaniu rodinného spoločenstva. Bezprostrednú – náukovú prípravu si robia na „škole snúbencov“, ktorú v čase dvoch mesiacov si koná skupinka snúbencov pod vedením kňaza, skúseného manželského páru, lekára a psychológa.

Duchovný rast farnosti napomáhajú aj občasné misie, farské duchovné obnovy, duchovné cvičenia jednotlivcov a rodín, charitatívna služba núdznym, pobožnosti, prednášky, púte a pod.

Mládež má svoje týždenné mládežnícke omše, mládežnícke akadémie, niektorí sa venujú skautingu; ľúbym umeleckým telesom je spevácky zbor katedrály Zbor sv. Cecílie.

Ekumenizmus

Farnosť sa vzmáha aj na ceste ekumenického dialógu a zúčastňuje sa aktivít, ktoré sa už stali v našom meste tradíciou. Sú to: Ekumenická bohoslužba slova v januári, Pašiový sprievod na Veľký piatok, Ďakovná bohoslužba slova za úrodu, Veni Sancte pre univerzity, Festival sakrálneho umenia a ekumenický program prípravy na Vianoce.

Nech dá Pán, aby sa farnosti ešte viac vzmáhali na Božiu slávu a na osoh ľuďom. A spoločné akcie kresťanov zo všetkých cirkví, ktoré tu žijú, nech sú účinným prostriedkom evanjelizácie a zveľadenia pokoja a duchovných hodnôt obyvateľov Košíc aj okolia.

Adresa:

Hlavná 28, Košice

Charakteristika cirkvi

Patrí do skupiny tých cirkví, ktoré svojou vierou v Trojosobného Boha zjavujúceho sa v obraze milujúceho Otca, darujúceho nám svojho Syna, Ježiša Krista, zachraňujúceho nás pred hriechom a jeho dôsledkami mocou svojho Ducha, pečaťou svojej lásky, patrí do lona prvotnej, apoštolskej a katolíckej (všeobecnej) cirkvi. Avšak na rozdiel od svojej „sestry“ – Rímskokatolíckej cirkvi sa hlási k byzantskej liturgickej tradícii, ktorej kultúra sa v podstatnej miere premieta navonok v celom jej vonkajšom kulte.

Jej obrady, ktorými navonok prezentuje svoj vzťah k Bohu majú svoje korene v ranokresťanských dobách, v prvotnej cirkvi, ktorá žila v Antiochii a Jeruzaleme. Tento spôsob Božieho kultu spolu so Zjavením, ktoré nám pomohlo spoznať Boha k nám priniesli z Byzancie slovanskí vierozvestcovia svätí Cyril a Metod. Naša cirkev sa cíti byť kontinuátorkou tejto byzantskej misie na Slovensku nielen vieroukou, ale aj kultom. Gréckokatolíci v Košiciach majú svoje centrum na Moyzesovej ul. v katedrálnom chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky. Jeho základný kameň bol posvätený 25.4.1882. Teda bezmála l50 rokov majú gréckokatolíci v Košiciach svoju svätyňu. No za ten čas vyrástla nie len materiálne, ale i duchovne.

Farská kronika s úctou spomína veľké útrapy, čo museli gréckokatolíci prekonať, kým postavili chrám na pozemku, ktorý ako „prvý za hradbami mesta“ bol miestom, kde v 14. storočí pretekalo rameno rieky Hornád. Po desaťročiach počiatočného rozvoja a rastu prišlo obdobie, ktoré preskúšalo pevnosť vytrvalosti vo viere našich otcov.

Roky 1950-1968 boli poznačené prenasledovaním našej cirkvi zo strany politickej moci, ktoré malo za cieľ jej úplnú likvidáciu. Dňa 28.4. 1950 úradná moc zrušila Gréckokatolícku cirkev, čo ju, ako sa neskôr ukázalo, pomohlo vnútorne zoceliť.

Roku 1968 sa znovu obnovila činnosť Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Bola to príležitosť na opätovný rozvoj jej aktivít, spomedzi ktorých je potrebné spomenúť rozvoj náboženského vzdelania, vytvorením rozličných spôsobov farskej katechézy, ktorá je základom pre harmonický rozvoj celého človeka. Ďalej, práca s deťmi a mládežou, ktorá sa upevňuje prostredníctvom detských letných táborov, súťaží, turnajov, konaných v duchu zásad našej viery. Aj na poli nábožensko-kultúrnom je badateľná aktivita najmä našich speváckych zborov v Košiciach – Zboru sv. Cyrila a Metoda a mládežníckeho Zboru Presvätej Bohorodičky, ktoré účinkujú na rozličných slávnostiach a podujatiach.

Aktivitu gréckokatolíckej cirkvi by sme mohli charakterizovať ako snahu zachytiť človeka v celom jeho rozmere a orientovať na hodnoty, ktoré nám ako jediné dokonalé predkladá náš Boh. No nie iba to. Na základe poslania, ktoré naša cirkev dostala od Boha, pomáha každému aplikovať hodnoty ducha do svojho života prostredníctvom sviatostnej praxe, a to je najdôležitejšia aktivita.

Ďalšia etapa v rozvoji Gréckokatolíckej cirkvi sa začala 21.2.1997, keď sa Košice stali sídlom Apoštolského exarchátu. Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky sa stal sídelným chrámom prvého apoštolského exarchu – biskupa Milana Chautura, ktorý si za jednu z hlavných úloh vytýčil liturgickú obnovu. Treba nanovo obrátila pohľad k východným tradíciám ako k prameňom, z ktorých môžeme načerpať silu a nadšenie do budúcnosti. Zriadenie Apoštolského exarchátu je výrazom životaschopnosti a dynamizmu gréckokatolíckeho cirkevného spoločenstva a vytvára predpoklady pre ďalší inštitucionálny rast našej Gréckokatolíckej cirkvi.

Ekumenizmus

Keďže naša cirkev nie je v Košiciach jedinou hlásateľkou radostnej zvesti o spáse pre človeka, chce pomáhať aj všetkým ľuďom dobrej vôle z iných cirkví vytváraním jednoty a bratského uznania práce tých, ktorí sa snažia o naplnenie nášho života pravými duchovnými hodnotami. Preto od zrodu Ekumenického spoločenstva v Košiciach patrí k jeho členom a zapája sa do všetkých podujatí, konaných v ekumenickom duchu. Robí tak vo vedomí zodpovednosti za splnenie úlohy, ktorú Ježiš Kristus zveril svojim apoštolom – prvotnej cirkvi krátko pred svojím ukrižovaním slovami: „Aby všetci boli jedno…“

Adresa:

Moyzesova 40, Košice