Ekumenické spoločenstvo cirkví a náboženských spoločností na území mesta Košice Vás pozýva na Adventný večer Božieho slova a hudby, v sobotu 26. novembra 2022 o 17:00 hod., v kostole Evanjelickej cirkvi a. v., Mlynská 23, Košice.
Pohľad do dejín
Dejiny židovstva v Košiciach sú neoddeliteľnou súčasťou dejín mesta. Po dlhoročných snahách o legalizáciu postavenia židov bol v roku 1840 prijatý zákon, ktorý povolil usadzovanie sa židov v slobodných kráľovských mestách. Od roku 1841 sa postupne v meste usadzovali židovské rodiny, ktorí tu legálne žili, pracovali a tvorili. Rast tejto populácie bol výsledkom predovšetkým imigrácie a židovská komunita už v roku 1842 začala vytvárať svoje základné inštitúcie ako je modlitebňa a cintorín. Postupne ortodoxná komunita budovala všetky potrebné inštitúcie k náboženskému životu ako je synagóga, židovská škola, rituálna kúpeľ, rituálna kuchyňa, úrady ako aj voľbu rabína a ostatných náboženských činiteľov. Židia sa zapájali aj do spoločenského života v meste a stávali sa postupne členmi a funkcionármi v každom význačnejšom spolku. Židovstvo prešlo takým vývojom, ktorý zmenil ich právne postavenie, profesionálnu štruktúru aj kultúrne zvyky. Stali sa integračnou súčasťou vývoja dejín mesta Košice. Zásluhou židovskej komunity vzniklo v meste niekoľko synagóg a iných stavieb, ktoré sa využívali na náboženské a kultúrno – spoločenské účely až do tragických udalostí štyridsiatych rokov 20. storočia.
Najtragickejšie obdobie židovských dejín postihlo aj Košice a to v období od 16. mája do 5. júna 1944, kedy v štyroch transportoch boli odvlečení v nákladných vagónoch do Oswienčina a iných koncentračných táborov všetci príslušníci židovskej komunity mesta a odkiaľ sa po vojne už nikdy nevrátilo okolo 12 000 židovských obyvateľov. Takto prišlo mesto prakticky o celú židovskú komunitu.
Po II. svet. vojne a v období totalitného komunistického režimu došlo k výraznému úpadku náboženského života v Košiciach. Niektoré synagógy a iné budovy boli využívané štátom na iné účely ako pôvodne a boli časom totálne zdevastované. Nastal takmer úplný útlm náboženského vzdelávania, kultúrneho, spoločenského a náboženského života.
Po zmene režimu v roku 1990 nastala určitá renesancia židovského života v Košiciach. Mnohí ľudia sa začali hlásiť k svojim predkom, hľadali svoje korene a stávali sa členmi našej obce. Prevažne stredná generácia, ktorá nemala absolútne možnosť poznať židovské tradície sa začala o nich zaujímať, začala sa stretávať v priestoroch obce a spoznávať zvyky a tradície nášho náboženstva.
Po roku 1990 sa obnovilo vedenie ŽNO v Košiciach, do vedenia sa dostali mladší ľudia, ktorí majú záujem pokračovať v tradíciách našich predkov.
Aktivity
V súčasnosti vedenie ŽNO v Košiciach zaoberá jednak náboženskou aktivitou, za ktoré zodpovedá rabín obce, v jeho neprítomnosti duchovný obce a jednak aktivitami sociálno – zdravotnými a kultúrno – spoločenskými. Ide predovšetkým o starostlivosť o starých členov obce, ktorí prežili útrapy holokaustu, zabezpečenie zdravotného dozoru, zabezpečenie stravy z rituálnej kuchyne obce, pre nevládnych aj s dovozom stravy domov. Potom je to klubová činnosť pre starších a najnovšie aj vybudovanie dennej opatrovateľskej služby v priestoroch našej obce. Aktívne pracuje i klub mladých pri ŽNO, ktorý vyvíja aktivitu rôznymi smermi v spojitosti s našimi tradíciami. Medzi mladými dievčatami dobre funguje tanečná skupina Bat Jam, ktorá je zameraná na izraelské tance. Veľmi aktívna je ženská organizácia Ester, ktorá taktiež podporuje zachovanie našich tradícii, uskutočňuje tzv. šabatové večery, spolu s mládežou, ale aj iné celospoločenské akcie ako je napr. Deň zeme a pod. Uskutočňujeme výučbu hebrejčiny pre mladšiu a strednú generáciu aj pre záujemcov mimo našej obce.
ŽNO v Košiciach sa aktívne zapája aj do ekumenických aktivít v našom meste. Zástupca ŽNO je členom Ekumenického spoločenstva (v Štatúte ES definovaný ako pozorovateľ) od jeho vzniku a ŽNO sa zapája predovšetkým do ekumenických bohoslužieb, ktoré sa uskutočňujú v priestoroch Domu umenia. Taktiež aktívne prispieva do kultúrneho programu Festivalu sakrálneho umenia v meste, resp. zúčastňuje sa iných ekumenických aktivít, ktoré sa nepriečia s tradíciami a zvykmi nášho náboženstva. Význam účasti ŽNO v Ekumenickom spoločenstve vidíme predovšetkým vo vzájomnej tolerancii jednotlivých cirkví a náboženských spoločností, vo vzájomnom poznávaní sa pri uctievaní jediného Boha a taktiež v prezentácii malého, ale historicky významného náboženského spoločenstva v našom meste.
Adresa:
Zvonárska 5, Košice
Čas konania bohoslužieb:
| Piatok: 18.00 Sobota: 8:30 |
Charakteristika
Kňazské semináre a teologické školstvo katolíckej cirkvi sú stredobodom jej pozornosti od ich záväzného zavedenie po Tridentskom koncile. Cirkev si ich neustále usmerňuje náukou Otcov, koncilov, biskupských synod a dokumentmi Kongregácie pre katolícku výchovu.
Hlboké odôvodnenie tejto starostlivosti nájdeme v evanjeliu – Pán Dvanástim, ktorých osobne povolal na zvláštnu službu, vyhradil dôverný a dlhý čas, aby žili s ním. Museli sa odpútať od rodiny, od každodennej práce i od najmocnejších citových zväzkov. Táto škola z jednoduchých rybárov vyformovala apoštolov, schopných a ochotných ísť do celého sveta, žiť nie sebe, ale iným. Nič nežiadať a dať všetko, i vlastný život.
Azda najkrajšie slová o seminári vyslovil pápež Ján Pavol II vo svojom dokumente Pastores dabo vobis, kde označuje seminár ako svojské pokračovanie spoločenstva apoštolov zhromaždených okolo Ježiša v Cirkvi. Seminarista je dospelým mužom, ktorý sa dáva Kristovi, aby ho formoval na apoštola. Biskup je zárukou tohto procesu, volí si na dosiahnutie tohto cieľa spolupracovníkov. Potrebné je spoločne vytvorené ovzdušie priateľstva a vzájomnej dôvery na základe spoluzodpovednosti. Služba v Cirkvi má kolegiálny, nie individualistický ráz. Pán totiž vybral a ustanovil apoštolov i učeníkov spoločne a ich vzájomná láska je rozpoznávacím znamením, že sú Jeho učeníkmi.
V našej dobe nastupujúcej globalizácie vyvstáva otázka prežitia ďalších rokov a storočí. Vedci a pracovníci univerzít a vedeckých ústavov odhaľujú stále nové zákonitosti, pravdy, poznatky. Ale aby ľudstvo prežilo ďalšie storočia, samotný pokrok a rozvoj nestačí. Potrebujeme celkom nové myšlienky, myšlienky, ktoré zhrnú a doplnia doteraz objavené čiastočné pravdy, potrebujeme univerzálnu Myšlienku, potrebujeme Božie slovo. Spoločnosť je potrebné neustále obnovovať skrze Krista, s Kristom a v Kristovi. Potrebujeme ľudí, ktorí Slovo prijímajú, žijú, chápu a šíria tak intenzívne, že oslovujú, ovplyvňujú, zjednocujú ľudí do spoločenstva. Spoločné svedectvo kresťanov má vážnosť a je príťažlivé. Veľké ciele, veľké úlohy. Naše ľudské slová a ľudské úsilie nevystačuje. Nechajme hovoriť Božie slovo samotné: A vzbudím im pastierov, ktorí ich budú pásť (Iz 3,4). Všetci budú mať jedného pastiera. Budú kráčať podľa mojich výrokov, budú zachovávať moje nariadenia a budú ich prevádzať. (Ez 37,24).
Semináre sú konštituované aj danou spoločnosťou – seminaristi i predstavení z nej prichádzajú a pre službu konkrétnej spoločnosti sa pripravujú. Musia chápať znamenia časov a naučiť sa reagovať na ne. Ako i Slovo sa vtelilo v danej dobe, v danej kultúre, prijalo ich a prispôsobilo sa im. Ako to vyjadril sv. Pavol stal sa nám podobný vo všetkom, okrem hriechu. Seminár sa v každej dobe snažil zžiť a spojiť s ľuďmi svojej doby a vnímať znamenia časov – radosti i nádeje, žalosti a úzkosti ľudskej rodiny. Modlitby a spolupráca na obnove jednoty medzi všetkými kresťanmi – ekumenizmus – patrí k nádejam veriacich všetkých cirkví. Má svoje miesto i na teologických fakultách a inštitútoch. Preto sme radi, že náš Teologický inštitút je so súhlasom miestneho biskupa a dekana bohosloveckej fakulty členom Ekumenického spoločenstva Košice.
Adresa:
Hlavná 91, Košice
Charakteristika
Cirkev je Božím ľudom, Kristovým mystickým telom, chrámom Ducha Svätého. Základnou jednotkou Cirkvi je farnosť.
„Farnosť je spoločenstvo veriacich, natrvalo ustanovené v partikulárnej cirkvi, o ktoré pastoračná starostlivosť je pod autoritou diecézneho biskupa zverená farárovi ako jeho vlastnému pastierovi“ (Kódex kánonického práva 1983, k. 515).
Písomný dokument Jágerskej kapituly svedčí o existencii Farnosti sv. Alžbety s farským kostolom v Košiciach už v roku 1230. Na mieste staršieho kostola vyrástol Dóm, zasvätený tej istej svätici Alžbete Uhorskej. V roku 1804 bolo zriadené košické biskupstvo. Dovtedy jeho územie patrilo do jágerského biskupstva. Pri vzniku biskupstva farský chrám – Dóm sv. Alžbety sa stal aj katedrálnym chrámom.
Košice boli dlho jedinou katolíckou košickou farnosťou. V roku 1940 bola zriadená farnosť na Juhu, po roku 1990 nový biskup zriadil sídliskové farnosti: na Terase, na Furči, Nad jazerom, na sídlisku Ťahanovce a na sídlisku KVP. Všetky tvoria – aj s viacerými blízkymi farnosťami „medzičlánok“ medzi biskupstvom a farnosťou Dekanát Košice – Mesto. Patria k najväčším farnostiam diecézy (od roku 1995 arcidiecézy alebo arcibiskupstva), napr. Farnosť sv. Alžbety má 23 500 farníkov. Na území farnosti sú štyri filiálne kostoly, okrem tých aj seminárny kostol a tri rehoľné kostoly.
O Farnosť sv. Alžbety sa stará farár, ktorý je zároveň košickým dekanom, teraz má šesť kaplánov a jedného stáleho diakona. Vo farnosti rozličné služby vykonávajú laickí pracovníci: na farskom úrade, v školách (katechéti a katechétky), rozdávatelia sv. prijímania, a pri správe farnosti zvlášť pomáhajú členovia farskej pastoračnej rady a farskej ekonomickej rady.
V susedstve fary sídli a pracuje hlava arcidiecézy arcibiskup – metropolita Mons. Alojz Tkáč a jeho pomocný biskup a generálny vikár Mons. Bernard Bober. Sú tu úrady: kancelária arcibiskupstva, metropolitný súd, katechetické stredisko, cirkevný školský úrad, archív, charita a ekonomické oddelenie.
Na území najstaršej farnosti sa nachádza aj kňazský seminár a teologický inštitút, liturgický inštitút, inštitút rodiny, metropolitná kapitula, univerzitné pastoračné centrum s duchovnou starostlivosťou o univerzitnú mládež, rehoľné mužské aj ženské spoločenstvá, ktoré pracujú na poli katechézy, v sociálnej a charitatívnej sfére a kultúrna ustanovizeň Slovenský katolícky kruh, v ktorom cvičia aj vystupujú hudobníci a speváci, konajú sa prednášky pre záujemcov z oblasti filozofie, biblika, teológie a sociológie. V budove kňazského seminára má svoje sídlo aj Ekumenické spoločenstvo cirkví a náboženských spoločností mesta Košice.
Duchovnou bránou do farnosti aj do Cirkvi je krst. Môžu ho prijať deti i nepokrstení dospelí. Deti krstíme vtedy, keď je zaručený aj rast v krstnej viere. Bežne túto záruku dávajú rodičia – žiadatelia krstu detí. Dospievajúci a dospelí sa pripravujú na prijatie sviatostí: krstu, birmovania a Eucharistie počas dvojročného katechumenátu.
Najčastejšou príležitosťou pre stretnutie farníkov je nedeľná (a sviatočná) sv. omša, v ktorej sa nám dostáva dvojaký „chlieb“: Božie slovo a Božie telo.
Na ceste neustálej duchovnej obnovy je výbornou pomocou sviatosť pokánia – sviatosť odpustenia hriechov, ktorú možno prijať v ktorýkoľvek deň týždňa.
Kristus vo sviatosti pomazania chorých ponúka svoju pomoc nemocným a stáva sa im spoločníkom na ceste utrpenia. Tú sviatosť možno prijať v chorobe doma alebo v nemocnici; ba aj v kostole, napr. pri jej spoločnom vyslúžení pre chodiacich starých a chorých.
Aktivity
Každoročne v katedrále sú vysviacky diakonov a kňazov, a to po skončení šesťročnej prípravy v kňazskom seminári a na teologických štúdiách.
„Vysviacka“ na manželov sa uskutočňuje prijatím sviatosti manželstva, ktoré je celoživotným darovaním sa muža a ženy, povolaných k budovaniu rodinného spoločenstva. Bezprostrednú – náukovú prípravu si robia na „škole snúbencov“, ktorú v čase dvoch mesiacov si koná skupinka snúbencov pod vedením kňaza, skúseného manželského páru, lekára a psychológa.
Duchovný rast farnosti napomáhajú aj občasné misie, farské duchovné obnovy, duchovné cvičenia jednotlivcov a rodín, charitatívna služba núdznym, pobožnosti, prednášky, púte a pod.
Mládež má svoje týždenné mládežnícke omše, mládežnícke akadémie, niektorí sa venujú skautingu; ľúbym umeleckým telesom je spevácky zbor katedrály Zbor sv. Cecílie.
Ekumenizmus
Farnosť sa vzmáha aj na ceste ekumenického dialógu a zúčastňuje sa aktivít, ktoré sa už stali v našom meste tradíciou. Sú to: Ekumenická bohoslužba slova v januári, Pašiový sprievod na Veľký piatok, Ďakovná bohoslužba slova za úrodu, Veni Sancte pre univerzity, Festival sakrálneho umenia a ekumenický program prípravy na Vianoce.
Nech dá Pán, aby sa farnosti ešte viac vzmáhali na Božiu slávu a na osoh ľuďom. A spoločné akcie kresťanov zo všetkých cirkví, ktoré tu žijú, nech sú účinným prostriedkom evanjelizácie a zveľadenia pokoja a duchovných hodnôt obyvateľov Košíc aj okolia.
Adresa:
Hlavná 28, Košice
Pohľad do dejín
Pri hľadaní založenia Reformovanej cirkvi ťažko nájsť nejaký jednoznačný dátum. Boh v reformácii použil viacero mužov, napr. Zwingliho v Zürrichu, Bucera v Štrassburgu, Knoxa v Škótsku. Avšak nový duchovný smer sa však začal bezpochyby v prvej polovici rokov 1500 v Ženeve, kde žil – pôvodom Francúz – Ján Kalvín. V roku 1536 vyšlo jeho dielo „Institutio religionis christianae“ – „Sústava kresťanského náboženstva“, ktoré aj dnes poskytuje základné informácie o cirkvi.
Učenie reformácie sa šírilo v prvom rade v Nemecku, potom v severných štátoch Európy, ale aj v Škótsku, Holandsku a Uhorsku. Šírili ho zväčša študenti, obchodníci a vandrujúci remeselníci. Všade boli duše vnímavé na prijatie čistého učenia Svätého písma.
Reformovaná cirkev, jej hlásatelia boli často prenasledovaní. Na viacerých miestach v Poľsku, Taliansku, Španielsku boli reformovaní takmer úplne zlikvidovaní. Vo Francúzsku počas „Bartolomejskej noci“ 24. augusta 1572 bolo násilne zabitých 20 000 hugenotov – francúzskych reformovaných. V Nantes po edikte v roku 1685 úplne stratili náboženskú slobodu. V roku 1670 bola skupina reformovaných farárov predaná a odvedená na galeje do mesta Neapol. Kalvinizmus prežil rozličné prenasledovanie no aj dnes patrí medzi najsilnejšie protestantské cirkvi. Dostal sa aj do Ameriky. V súčasnej dobe viacmiliónová Reformovaná cirkev existuje aj v Južnej Kórei a Indonézii.
Čo sa týka vierovyznania okrem Nicejského, Athanasiovho, ktoré sú spoločným kresťanským dedičstvom, smerodajným je v roku 1563 vydaný Heidelberský katechizmus a v roku 1566 od H. Bullingera vydané II. helvétske vierovyznanie. Reformovaní ich však nepovažujú za konečné a neomylné. Bullinger píše v predslove II. helvétskeho vierovyznania: „Tým, ktorí by nás z Božieho Slova učili k lepšiemu s vyjadrením vďaky sa tomu podvolíme v Pánu.“
Reformovaní uznávajú dve sviatosti: svätý krst a svätú Večeru Pánovu. Ježiš nariadil iba tieto dve sviatosti. Podľa Kalvína : „Sviatosti sú viditeľné znaky a pečate, ktoré nemajú iného určenia, než aby pred nás predostreli Krista.“ (Institutio IV.14) Podľa Heideberského katechizmu sviatosti: „Sú to viditeľné sväté znaky a pečate, ktoré sám Boh ustanovil k tomu, aby nimi zasľúbenia evanjelia učinil zrozumiteľnými a tieto spečatil.“ 55.ot.odpov.
Reformovaná cirkev o spasení verí, že ono nie je zaslúžené skrze dobré skutky, lebo je jedine darom Božím. (Ef. 2,8) Dobré skutky sú už ovocím spasenia, jeho svedectvom, že vzrastáme v milosti a poznávaní Krista. Dosiahnutie spasenia vedie jedine cez Krista. „Lebo je jeden Boh, jeden aj prostredník Boha a ľudí, človek Kristus Ježiš.“ (1Tim 2,5)
Reformované kostoly, v ktorých v centre bohoslužieb stojí výklad z Písma Svätého (kázeň), vysluhovanie sviatostí, spev a modlitba, sú svojim vzhľadom jednoduché. V kostoloch nie je oltár. Zvyčajne sú kostoly jednoducho obielené, na stenách sa niekedy nachádzajú citáty z Písma Svätého, alebo jednoduché symboly: pšeničný klas, chlieb, strapec hrozna a kalich.
Reformovaná kresťanská cirkev je budovaná na základe Svätého Písma. V zmysle Svätého Písma a vierovyznaní: II.helvétske vierovyznanie a Heidelberský katechizmus uznáva Ježiša Krista za jedinú hlavu cirkvi a spravuje sa podľa zásad synodálno-presbyterských, totiž, že zákony vynesené synodou, ktorá je hlavným zákonodarným a výkonným orgánom cirkvi, vykonávajú presbytéria. Kristus svoju Cirkev spravuje Slovom Božím a Duchom Svätým.
Prvá cirkevná organizácia je cirkevný zbor. Cirkevný zbor je dvojaký: „matkocirkevný“ zbor, ktorý vydržiava samostatnú duchovenskú stanicu, a „dcérocirkevný“ zbor, ktorý je zo stanoviska duchovnej starostlivosti pričlenený k niektorému matkocirkevnému zboru. Práva a povinnosti cirkevného zboru vykonáva presbytérium.
Reformovaná cirkev v Košiciach prežila pohnuté dejiny. V roku 1644 kalvín Juraj Rákoczi I. a jeho manželka Zuzana Lorántffy pri slávnostnom príchode do mesta nemohli dať odslúžiť ďakovnú bohoslužbu v kostole svätej Alžbety, ale slúžili ju v súkromnom dome. Na Mäsiarskej ulici v rokoch 1642-1655 kalvíni zo zozbieraných peňazí vybudovali kostol, školu a faru. Na jeden čas tu bola prenesená aj slávna škola zo Šárošpataku. V roku 1673 bol kostol spolu so školou a farou zrekvírovaný. O päť rokov Imrich Tököly kostol kalvínom vrátil. Po 18-nástich rokoch ho František Csáky odobral znova pre potreby vojska. Kostol bol aj v držbe rádu sestier uršulíniek, ktoré premiestnila manželka cisára Leopolda. Kalvíni si na jednom z ôsmich pozemkov na Moldavskej ceste v roku 1714 vystavali drevený kostol. Snažili sa dostať do mesta. Odkúpili si od mesta trojposchodový objekt vojenského skladu i s priľahlými hradbami na Hrnčiarskej ulici.
Tento kostol bol v roku 1805-1811 prestavaný na kamenný kostol. Kvôli dobovým predpisom vchod do kostola nesmel smerovať do hlavnej ulice. Rada mesta darovala pozláteného kohúta z veže Dómu z roku 1589.
Košický reformovaný zbor je v súčasnej dobe dvojjazyčným. Bohoslužby prebiehajú ako v maďarskej, tak aj v slovenskej reči.
Ekumenizmus
Veriaci zboru už niekoľko rokov podieľajú aj na spoločných ekumenických aktivitách. Ich príprava, ale aj realizácia sú jedným z hlavných hmatateľných prejavov hľadania skutočnej náplne praktického kresťanstva v každodennom živote, v spolunažívaní, v láske a tolerancii. Vzájomné povzbudzovanie a duchovné obohacovanie, približovanie, sa deje v hľadaní jednoty podľa slov Pána Ježiša Krista, ktorý sa vo svojej Veľkňazskej modlitbe modlil týmito slovami: „Aby boli všetci jedno, ako si ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal.“ (Ján 17, 21)
Adresa:
Hrnčiarska 9, Košice
Charakteristika cirkvi
Patrí do skupiny tých cirkví, ktoré svojou vierou v Trojosobného Boha zjavujúceho sa v obraze milujúceho Otca, darujúceho nám svojho Syna, Ježiša Krista, zachraňujúceho nás pred hriechom a jeho dôsledkami mocou svojho Ducha, pečaťou svojej lásky, patrí do lona prvotnej, apoštolskej a katolíckej (všeobecnej) cirkvi. Avšak na rozdiel od svojej „sestry“ – Rímskokatolíckej cirkvi sa hlási k byzantskej liturgickej tradícii, ktorej kultúra sa v podstatnej miere premieta navonok v celom jej vonkajšom kulte.
Jej obrady, ktorými navonok prezentuje svoj vzťah k Bohu majú svoje korene v ranokresťanských dobách, v prvotnej cirkvi, ktorá žila v Antiochii a Jeruzaleme. Tento spôsob Božieho kultu spolu so Zjavením, ktoré nám pomohlo spoznať Boha k nám priniesli z Byzancie slovanskí vierozvestcovia svätí Cyril a Metod. Naša cirkev sa cíti byť kontinuátorkou tejto byzantskej misie na Slovensku nielen vieroukou, ale aj kultom. Gréckokatolíci v Košiciach majú svoje centrum na Moyzesovej ul. v katedrálnom chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky. Jeho základný kameň bol posvätený 25.4.1882. Teda bezmála l50 rokov majú gréckokatolíci v Košiciach svoju svätyňu. No za ten čas vyrástla nie len materiálne, ale i duchovne.
Farská kronika s úctou spomína veľké útrapy, čo museli gréckokatolíci prekonať, kým postavili chrám na pozemku, ktorý ako „prvý za hradbami mesta“ bol miestom, kde v 14. storočí pretekalo rameno rieky Hornád. Po desaťročiach počiatočného rozvoja a rastu prišlo obdobie, ktoré preskúšalo pevnosť vytrvalosti vo viere našich otcov.
Roky 1950-1968 boli poznačené prenasledovaním našej cirkvi zo strany politickej moci, ktoré malo za cieľ jej úplnú likvidáciu. Dňa 28.4. 1950 úradná moc zrušila Gréckokatolícku cirkev, čo ju, ako sa neskôr ukázalo, pomohlo vnútorne zoceliť.
Roku 1968 sa znovu obnovila činnosť Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Bola to príležitosť na opätovný rozvoj jej aktivít, spomedzi ktorých je potrebné spomenúť rozvoj náboženského vzdelania, vytvorením rozličných spôsobov farskej katechézy, ktorá je základom pre harmonický rozvoj celého človeka. Ďalej, práca s deťmi a mládežou, ktorá sa upevňuje prostredníctvom detských letných táborov, súťaží, turnajov, konaných v duchu zásad našej viery. Aj na poli nábožensko-kultúrnom je badateľná aktivita najmä našich speváckych zborov v Košiciach – Zboru sv. Cyrila a Metoda a mládežníckeho Zboru Presvätej Bohorodičky, ktoré účinkujú na rozličných slávnostiach a podujatiach.
Aktivitu gréckokatolíckej cirkvi by sme mohli charakterizovať ako snahu zachytiť človeka v celom jeho rozmere a orientovať na hodnoty, ktoré nám ako jediné dokonalé predkladá náš Boh. No nie iba to. Na základe poslania, ktoré naša cirkev dostala od Boha, pomáha každému aplikovať hodnoty ducha do svojho života prostredníctvom sviatostnej praxe, a to je najdôležitejšia aktivita.
Ďalšia etapa v rozvoji Gréckokatolíckej cirkvi sa začala 21.2.1997, keď sa Košice stali sídlom Apoštolského exarchátu. Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky sa stal sídelným chrámom prvého apoštolského exarchu – biskupa Milana Chautura, ktorý si za jednu z hlavných úloh vytýčil liturgickú obnovu. Treba nanovo obrátila pohľad k východným tradíciám ako k prameňom, z ktorých môžeme načerpať silu a nadšenie do budúcnosti. Zriadenie Apoštolského exarchátu je výrazom životaschopnosti a dynamizmu gréckokatolíckeho cirkevného spoločenstva a vytvára predpoklady pre ďalší inštitucionálny rast našej Gréckokatolíckej cirkvi.
Ekumenizmus
Keďže naša cirkev nie je v Košiciach jedinou hlásateľkou radostnej zvesti o spáse pre človeka, chce pomáhať aj všetkým ľuďom dobrej vôle z iných cirkví vytváraním jednoty a bratského uznania práce tých, ktorí sa snažia o naplnenie nášho života pravými duchovnými hodnotami. Preto od zrodu Ekumenického spoločenstva v Košiciach patrí k jeho členom a zapája sa do všetkých podujatí, konaných v ekumenickom duchu. Robí tak vo vedomí zodpovednosti za splnenie úlohy, ktorú Ježiš Kristus zveril svojim apoštolom – prvotnej cirkvi krátko pred svojím ukrižovaním slovami: „Aby všetci boli jedno…“
Adresa:
Moyzesova 40, Košice
Charakteristika cirkvi
Cirkev bratská je zväzkom samostatných zborov v Slovenskej a v Českej republike. Zbory sú spoločenstvom ľudí, ktorí veria v Ježiša Krista ako Božieho Syna, ktorý je hlavou cirkvi a ktorý sa svojou obeťou na kríži a vzkriesením stal ich osobným Spasiteľom. Za jediné meradlo a autoritu svojej viery a spôsobu života považujú Sväté Písmo ako Božie slovo, s dobrovoľným záväzkom plnoprávneho členstva v jednotlivých zboroch.
Cirkev bratská patrí medzi malé protestantské cirkvi vyznávačského (evanjelikálneho) typu. Vznikla v druhej polovici 19.storočia z duchovných prebudení a misijnou prácou anglosaských prebudeneckých cirkví. Hlási sa k starokresťanským vyznaniam viery, k duchovným odkazom českej a svetovej reformácie. V svetovej reformácii je to vyzdvihnutie nášho spasenia jedine vierou v Ježiša Krista podľa Svätého Písma. V českej reformácii podľa Jednoty Bratrské s dôrazom na opravdivý kresťanský život, s dôslednou disciplínou nad svojimi členmi v svetle Biblie ako službou členom k sebapoznávaniu a k naprávaniu zo svojho blúdenia. V Cirkvi bratskej vyznávame vieru v jednu všeobecnú apoštolskú cirkev. Nepovažujeme svoju cirkev za jedine správnu a dokonalú. Naopak, chceme sa učiť lepšej poslušnosti a nasledovaniu Pána Cirkvi aj od iných cirkví.
Na Slovensku vznikli prvé zbory Cirkvi bratskej v Prešove (1923) a v Bratislave (1926). Vznik nášho zboru v Košiciach zapadá do rámca duchovnej práce v Prešove. Na vznik samostatného zboru v Prešove mali v tom čase vplyv tri faktory. Bola to misijná práca Cirkvi bratskej, ďalej pôsobenie „Modrého kríža“ ako misijného spolku Evanjelickej cirkvi aug. vyznania a návrat duchovne prebudených jednotlivcov z USA. V Košiciach bol ustanovený Zbor Cirkvi bratskej v r. 1992 vyčlenením sa už existujúcej filiálky z materského zboru v Prešove.
Základným spoločenstvom v Cirkvi bratskej (CB) je zbor. Zbory riadia spoločnou ústavou, vyznaním viery, vnútrocirkevným poriadkom s kongregačno – presbyterným usporiadaním a uzneseniami cirkevnej konferencie, ktorej sa zúčastňujú zástupcovia jednotlivých zborov delegovaní členským zhromaždením jednotlivých zborov.
Celocirkevná konferencia má rozhodujúcu právomoc vo veciach vieroučných, mravoučných, koncepčne teologických a vyučujúcich, organizačných, riadiacich a hospodárskych. V dobe medzi konferenciami vykonáva dozor nad cirkvou Rada Cirkvi bratskej na čele s jej predsedom, tajomníkom, hospodárom a jej ďalšími členmi.
Cirkev bratská má dve sviatosti: sviatosť Večere Pánovej (Eucharistia) a sviatosť krstu. Sviatosť krstu sa vysluhuje predovšetkým pri prijímaní nových členov na vyznanie viery, alebo aj novorodencom, na požiadanie veriacich rodičov – členov CB. V cirkvi je bežnou praxou požehnávanie novonarodených detí. U osôb pokrstených v iných kresťanských cirkvách sa tento krst uznáva ako platný i pre členstvo v CB. Sviatosť sv. Večere Pánovej sa vysluhuje pod spôsobom chleba a vína veriacim členom zboru, prípadne iným veriacim pokiaľ o to požiadajú. Dôležitým rysom Cirkvi bratskej je vykonávanie kázne v cirkvi.
K pravidelným stretnutiam zboru patrí nedeľné stretávanie sa k zvestovaniu Božieho slova, raz mesačne je veriacim vysluhovaná Večera Pánova. V týždni sa koná biblické vyučovanie veriacich k prehĺbeniu biblického poznania, stretávanie mládeže, tiež nedeľná škola pre deti a dorast. Na pôde nášho zboru sa venujeme práci s mladými rodinami. Stretnutia sa konajú pravidelne raz v mesiaci. Tieto sú vždy tematicky zamerané – jednak na manželské vzťahy, ale aj na zdravé vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Zbor sa venuje tiež pastoračnej práci, hlavne vzťahom ku starším ľuďom. Zabezpečujeme ich pravidelný dovoz a odvoz na spoločné bohoslužby. Kazateľ zboru sa venuje pravidelne raz týždenne väzňom na oddelení výchovno-nápravného zariadenia v Košiciach.
Aktivity
Osobitosťou nášho zboru je Klub rómskych detí pri našom zbore, kde sa týždenne stretáva pravidelne okolo 40 rómskych detí k spoločným hrám, vedeniu k zmyslu života a morálnym hodnotám, čerpaným z kresťanstva. Počas leta organizujeme s nimi týždenný letný pobyt v prírode. Táto práca vznikla na pôde nášho zboru pred 6 rokmi.
Ekumenizmus
K spoločnému životu medzi cirkvami prispieva pracovné pole Ekumeny, ktoré vytvára priestor pre rozhovor k vzájomnému obohateniu a odbúravaniu predsudkov nahromadených z minulosti. Vyžaduje si to veľa trpezlivosti, otvorenosti a dobrej vôle. Nejde len o naše ľudské dohovorenie sa , ale o zápas podriaďovania sa Ježišovi Kristovi ako jedinej Hlave Cirkvi, o presadenie jeho práva a nárokov na nás. Zodpovednosť pred Pánom nás vedie, aby všetko bolo skúmané vo svetle ducha Písma, ducha pravdy, lebo tak sa otvárame pre pôsobenie Ducha svätého, ktorý nás vedie do jednoty s Kristom. Chceme sa od iných učiť, ale tiež sami prispievať k tomu, aby sme lepšie zachovávali všetko, čo nám prikázal náš Pán.
Adresa:
Kováčska 31, Košice
Charakteristika cirkvi
Ak mám niečo napísať o našej Cirkvi, bude iste na mieste, keď najskôr uvediem niekoľko slov z preambuly našej cirkevnej ústavy: „My, evanjelici augsburského vyznania na Slovensku, vychádzajúc z Písma Svätého ako základného prameňa viery i pravidla života a z našich Symbolických kníh ako verného výkladu Písma Svätého, vyznávajúc Ježiša Krista ako Hlavu všeobecnej kresťanskej cirkvi, hlásiac sa do veľkej rodiny evanjelických cirkví doma i v zahraničí pripravení spolupracovať na poli ducha, charity a humanity aj s inými cirkvami a náboženskými spoločenstvami, …“ Iste je svojím obsahom táto časť našej cirkevnej ústavy veľmi zaujímavá, plná ducha znášanlivosti a podriadenosti Kristovi ako hlave cirkvi a poslušnosti Jeho slovu.
Ale či tomu bolo tak vždy?
V roku 1681 sa konal snem v Šoproni, na ktorom boli vydané zákonné články – artikuly, podľa ktorých namiesto odobratých evanjelických chrámov mohli mať naši predkovia v každej stolici len dva chrámy, tzv. artikulárne.
Slnko náboženskej slobody začalo vychádzať až v čase panovania uhorského cisára Jozefa II. Ten vydal rozhodnutie o náboženskej znášanlivosti pod názvom Tolerančný patent. Podľa neho si mohlo 100 evanjelických rodín postaviť kostol, faru i školu. Obsah tolerančného patentu sa naplnil aj v Košiciach.
Stavba kostola začala v roku 1804 a trvalá do roku 1816. Kostol bol postavený podľa projektov J. Kitzlinga, staviteľa Uhorskej stavebnej komory. Oválny pôdorys hlavnej lode chrámu s kupolou, kazetovým stropom a dvomi vežami nad hlavným vstupom do chrámu vytvárajú jedinečné architektonické dielo európskeho, ba i svetového formátu stojí dodnes. V chráme sa nachádza oltár stĺpovej architektúry, ktorý má uprostred obraz na ktorom je modliaceho sa Pána Ježiša v Getsemanskej záhrade. Za spomenutie iste stojí aj informácia, že evanjelici, prv než si postavili kostol, ktorý stojí dodnes, mali pôvodne v Košiciach tri drevené kostoly troch národnosti, ktoré boli vybudované v cintoríne na Žriedlovej ulici. Tie v roku 1707 požiar silno poškodil a tak boli postavené murované, ktoré slúžili k náboženskému životu až do vybudovania a posvätenia terajšieho chrámu Božieho na Mlynskej ulici.
Tento, zatiaľ jediný evanjelický chrám Boží v Košiciach na Mlynskej ulici, svojím umiestnením patrí do centra historického jadra mesta Košice. Medzi dôležité úlohy v týchto dňoch chceme zaradiť aj budovanie nového zboru a veríme, že raz aj chrámu či modlitebne na sídlisku Terasa, kde by sa tak zrealizovala dávna myšlienka vybudovania ekumenického centra. (Dva chrámy už stoja – rímskokatolícky a gréckokatolícky.)
Terajší duchovný život evanjelického cirkevného zboru v Košiciach je bohato rozvetvený. Zboroví farári Mgr. Samuel Linkesch – senior Košického seniorátu a Mgr. Dušan Havrila – konsenior Košického seniorátu (zástupca moderátora Ekumenického spoločenstva) ako aj sestra kaplánka Mgr. Anna Linkeschová sa so svojimi spolupracovníkmi venujú práci s deťmi, dorastom a mládežou. I v tejto práci môžeme sledovať určité ekumenické prvky, lebo v takmer vo všetkých oblastiach života cirkevného zboru často vidíme prítomnosť bratov a sestier z iných cirkví. V zbore sa venujeme ako strednej tak aj staršej generácii. Intenzívne rozbiehajúca sa práca v Diakonnií má tiež svoju perspektívu. Hudobné skupiny, spevácky zbor s prepojením na študentský spevokol Chorus Commenianus, ktorí tvoria študenti Evanjelického gymnázia J.A. Komenského, (nielen evanjelici a.v.) tvoria obohacujúci prvok nejednej zborovej, gymnáziálnej či ekumenickej akcie. Zúčastnili sa na doterajších ekumenických bohoslužbách na začiatku akademického roka – Veni Sancte. Bohatá činnosť zboru je orientovaná nielen smerom do vnútra zboru, ale aj smerom von.
Vzťah k ekumenickej spolupráci…
Ľudia tvoria spoločenstva. Ľudia tvoria a budujú vzťahy, ktoré môžu mať plytšie i hlbšie korene. Podmienky pre vytváranie vzájomných medziľudských vzťahov môžu byť rôzne. V cirkvách nás však spája určitý model „aby sme sa vzájomne milovali“. To je model, ktorého dôležitou doménou je láska a porozumenie. No hádam ešte iný dôležitý prvok v rámci ekumenických vzťahov hrá svoju dôležitú úlohu – tolerancia. S tou sme začínali budovať naše ekumenické spoločenstvo a tak i vzájomné vzťahy medzi cirkvami, ktoré v mnohých prípadoch prerástli aj do priateľských zväzkov. Máme z toho radosť. Vidíme v tom veľký prínos a vzájomné obohatenie, ak môžeme na poli Cirkvi budovať aj ekumenickú duchovnú jednotu. Musíme však pokorne priznať, že sa ozývajú na takúto spoluprácu aj kritické slová. Tradícia, napäté vzťahy v minulosti, iný politický režim urobili svoje.
Kladiem si s mnohými, pre ekumenické otázky horlivými mojimi priateľmi otázku: Aká je perspektíva ekumenického života v Košiciach? Myslím, že nádejná. Žijem v nádeji, že svetlo vzájomnej úcty, porozumenia a tolerancie bude viac a viac pohlcovať tmu nelásky, neporozumenia a duchovnej diskriminácie. Nech nám v tom Ten, ktorí zjednocuje svojím Duchom pomáha.
Adresa:
Evanielický a.v. cirkevný zbor v Košiciach
Mlynská 23
Tel.fax: 62 202 47
Šedesát let uplynulo od doby, kdy se konala první bohoslužba v Košicích. Po obsazení části Slovenska v roce 1938 byla maďarskými orgány činnost této církve v Košicích zakázána. Po skončení druhé světové války byla činnost této církve obnovena v Bratislavě.
Při posledním sčítání lidu vyšlo najevo, že se k této církvi hlásí občané i v dalších městech Slovenské republiky. Následovalo pracné zjišťování jejich adres. V Košicích bylo toto úsilí korunováno svoláním prvního bohoslužebného shromáždění o svátku prvomučedníka Štěpána dne 26. prosince 1997 do přívětivé hostitelské modlitebny Církve bratrské.
Církev československá husitská je plodem reformního úsilí části římsko-katolického duchovenstva v 19. století. První světová válka tyto procesy vyostřila. Po jejím skončení se kněží-reformisté marně dožadovali u papežského stolce pochopení pro své opravné snahy uvnitř církve. O vánocích roku 1919 konali poprvé celou bohoslužbu v mateřském jazyku. Mělo to tak nadšený ohlas v nejširších vrstvách obyvatelstva, že to vyústilo v ustavení samostatné církve dne 8. ledna 1920. Její samostatná existence byla pak veřejně prohlášená Dr. Karlem Farským dne 11. ledna 1920 v Mikulášském chrámu na Staroměstském náměstí v Praze.
Inspirována dobrými liberálními tradicemi plní modernistický program tím, že kladně přijímá výsledky vědeckého poznámí, přihlíží ve své zvěsti a v duchovní činnosti k myšlenkovému obzoru soudobého člověka. V duchu husitské tradice je nápadný její důraz na mravní a sociální důsledky víry. Přes veškerou svou aktivitu neměla dost času a klidu k tomu, aby se hlouběji zapsala do veřejného života, i když do povědomí obyvatelstva našla cestu, zejména ve středních vrstvách. Stejně jako ostatní církve, neochránila se před důsledky ateistického působení materialistické ideologie a totalitního státního zřízení. Příliš mnoho lidí, ba celé generace, ztratily povědomí o hodnotách evangelia Kristova. Tyto škody se snaží odstranit horlivou evangelizační a misijní činností mezi spoluobčany, kteří se dosud se zvěstí o Ježiši Kristu nesetkali.
Církev přijala do svého názvu přízvisko „husitská“, aby vyznačila svou návaznost na osobitou, tzv. první reformaci z 15.-16. stol., jejíž vrcholným představitelem byl magistr Karlovy univerzity Jan Hus.
Církev československá husitská představuje střed mezi římsko-katolickou substancí (bohoslužba na klasickém základu západní i východní liturgie v mateřském jazyku a sedm svátostí) a reformačním principem (Duch Kristův jako nejvyšší norma a církevní řády založené na obecném kněžství všech církví). Je členkou Světové rady církví a ekumenického společenství ve Slovenské republice.
Po obnově náboženské obce v Košicích byla na jaře 1998 přijata za řádného člena Ekumenického společenství církví na území města Košic a tím se pro církev otevřela nová cesta spolupráce se všemi cirkvemi v ekumeně. Zůčastňuje se pravidelné na všech aktivitách, které ekumenické společenství cirkví organizuje. Po prvních nesmělých krocích se církev zviditelňuje a dostává se do podvědomí mezi všemi věřícími. Minulý rok byla spoluorganizátorkou střetnutí zástupců církví košické ekumeny u patriarchy naší církve v Praze, vánoční ekumenickou bohoslužbou naší církve ve spolupráci s regionální organizací Českého spolku v Košicích se začala tradiční střetnutí českých věřícich. Začátkem dubna letošního roku na Teologickém katolickém semináři v Košicích br. biskup ThDr. Jan Hradil, ThD. přednášel o činnosti a aktivitách naší církve ve světě. O vánoční svátcích se znovu střetneme oslavit Ježišovo narození v české ekumenické bohoslužbě. Naše církve podporuje aktivity, vzájemnou spolupráci a pochopení mezi jednotlivými církvemi a chceme ji vést i nadále.
Adresa:
Modlitebňa Cirkvi bratskej, Kováčska 31
Charakteristika cirkvi
Bratská jednota baptistov je cirkev, v ktorej kresťania na základe Písma a pod vedením Ducha svätého uverili v Pána Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa. Na vyznanie tejto viery boli pokrstení ponorením, žijú v spoločenstve samosprávnych zborov, združených do jednôt za účelom spolupráce a vzájomnej pomoci usilujúc sa zachovávať príkazy Písma, týkajúce sa života a poslania veriacich ľudí.
Zbory na Slovensku tvoria zväz Bratskej jednoty baptistov, ktorá je členom Európskej baptistickej federácie a Svetového zväzu baptistov. Zriadenie týchto zväzov je prísne kongregačné, to znamená, že zbory sú autonómne a svojprávne vo veciach duchovného i pozemského života.
Baptisti majú veľa spoločného so všetkými kresťanskými cirkvami. Veria v autoritu Písma svätého a hlásia sa k Apoštolskému vyznaniu viery. Ako všetky kresťanské cirkvi vykonávajú krst a Večeru Pánovu, hoci v chápaní i spôsobe ich vysluhovania sú určité rozdiely. Zdôrazňujú najmä osobnú vieru v Pána Ježiša Krista ako Spasiteľa a Pána. Baptisti veria, že nikto – ani cirkev, ani štát, ani ktokoľvek iný nemá právo ovplyvňovať a nemá ani možnosť sprostredkovať osobný vzťah veriaceho k Bohu, ku ktorému smie každý, kto hľadá, pristupovať skrze Ježiša Krista. Túto výsadu baptisti nazývajú „všeobecným kňazstvom“.
Baptisti odvodzujú svoj pôvod z troch koreňov. Niektorí sa pokladajú za priamych dedičov anabaptistického hnutia rozšíreného v Európe po roku 1525 súčasne s luterskou a kalvínskou reformáciou. No baptisti na Slovensku nemajú priamu nadväznosť na toto hnutie. Iní sa hlásia k tradícii starej Jednoty bratskej. No väčšina odvodzuje svoj pôvod od prvého baptistického cirkevného zboru v Európe, založeného roku 1609 v Amsterdame. Na Slovensku sa dozvedáme o prvom zhromaždení „vo viere pokrstených kresťanov“ v roku 1876 na Spiši.
Meno „baptisti“ býva niekedy príčinou nedorozumení. Nevybrali si ho sami. Dali im ho iní, aby ním vystihli – podľa svojho názoru – ich najpríznačnejšiu črtu. Menom baptisti boli tak označení kresťania, ktorí prijali krst ponorením v dospelom veku. Toto pomenovanie, pravda, nevystihuje to, na čo baptisti dávajú hlavný dôraz, totiž na znovuzrodenie a osobnú vieru v Pána Ježiša Krista. Krst je potom – okrem iného – aktom vyznania tejto viery.
Aktivity
Bratská jednota baptistov koná bohoslužby každú nedeľu ráno a večer, kedy raz mesačne je veriacim vysluhovaná Večera Pánova (Eucharistia). Uprostred týždňa prebiehajú biblické hodiny pre hlbšie štúdium Písma. Z bežných aktivít je to aj raz týždenné stretávanie mládeže, či klubová činnosť pre deti, nedeľné školy pre deti a dorast.
K ďalším aktivitám patria pravidelné návštevy miestneho košického Nápravno-výchovného ústavu misijnými pracovníkmi cirkvi. Ďalej vianočné, či veľkonočné koncerty konané nie len v tomto väzenskom zariadení, ale aj v Ústave pre postihnutých na Opátskom, či Domove dôchodcov v Barci a na Garbiarskej ulici. V rámci našich možností sme piesňou a slovom slúžievali aj v niekoľkých košických kasárňach. V súčasnosti sme začali misiu s rómskymi dievčatami na Luníku IX.
Ekumenizmus
Baptisti si neprivlastňujú právo „mať pravdu“. Pravda je priveľká, než aby ju mohol obsiahnuť jedinec alebo skupina jedincov. Preto s radosťou podávame ruky k spolupráci iným kresťanom, ktorí zdôrazňujú iné aspekty Kristovej pravdy. Mnohé baptistické Jednoty sú členmi Svetovej rady cirkví, alebo členmi ekumenických rád vo svojich krajinách. Nevyhýbajú sa ekumenickej práci, ale nezľavujú zo svojich zásad. Chcú byť prínosom do pokladnice ekumeny. Baptisti chcú byť otvorení, no nie vždy je to jednoduché. Ekumena má budúcnosť len pod krížom Kristovým; ak by sme ho minuli, potom ak by akokoľvek dobre organizovane fungovala, nemá nádej na to, aby mohla splniť svoje poslanie. Chceme sa s kresťanmi z najrôznejších konfesií modliť a zápasiť za ohrozený svet, za prebudenie a presadenie Božieho kráľovstva medzi nami. Sme zajedno s tými, ktorí vyznávajú Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa a spolu s nimi sme spojení putom lásky. Sme však rozhodnutí stáť na pozíciách Písma svätého tak, ako mu porozumeli naši otcovia viery a my sme túto ich pochodeň prijali a chceme ju niesť za všetkých okolností ďalej. Pri rozhovoroch s inými kresťanmi na akejkoľvek úrovni sme rozhodnutí brať za normu našich vzťahov Písmo sväté. Norma Písma je miesto, kde sa môžeme dohodnúť s tými, ktorí sú z iných kresťanských konfesií.
Adresa:
Jesenského 17, Košice
