Ekumenizmus podľa pápeža Františka: Jednota kresťanov je požiadavkou našej viery
Na Slovensku od 15.08.2021 začala oficiálna duchovná príprava na septembrovú návštevu pápeža Františka na Slovensku. Aj Ekumenické spoločenstvo Košice sa pripravuje na túto vzácnu návštevu a ponúka Vám niekoľko pohľadov a textov na Ekumenizmus podľa pápeža Františka.
1. „Jednota kresťanov je základnou požiadavkou našej viery“. Tak znela jedna z hlavných myšlienok pápeža Františka, ktorý dnes v Klementínskej sále prijal účastníkov plenárneho zasadnutia Pápežskej rady na podpory jednoty kresťanov. Svätý Otec vo svojom príhovore zdôraznil, že mu na ekumenizme veľmi záleží a je presvedčený o tom, že by mal byť jednou z priorít všetkých pokrstených:
„V priebehu tohto roku som mal možnosť zažiť mnohé významné ekumenické stretnutia, či už v Ríme alebo počas ciest. Každé z týchto stretnutí bolo pre mňa zdrojom útechy, lebo som mohol konštatovať, že túžba po spoločenstve je živá a intenzívna. Ako Rímsky biskup a Petrov nástupca, vedomý si zodpovednosti, ktorá mi bola zverená Pánom, by som chcel rád zopakovať, že jednota kresťanov je jednou z vecí, na ktorých mi záleží a modlím sa, aby stále viac ležala na srdci každému pokrstenému.
Jednota kresťanov je základnou požiadavkou našej viery; požiadavkou, ktorá pramení z hĺbky nášho bytia veriacich v Ježiša Krista. Vzývame jednotu, lebo vzývame Krista. Chceme žiť jednotu, lebo chceme nasledovať Krista, žiť jeho lásku, tešiť sa z tajomstva jeho bytostnej jednoty s Otcom, čo je napokon podstatou Božej lásky.“
Pápež František odcitoval nosné myšlienky z Ježišovej Veľkňazskej modlitby (Jn 17, 21.23.26) a dodal:
„Nestačí byť v súlade s chápaním evanjelia, ale treba, aby sme my všetci veriaci boli zjednotení s Kristom a v Kristovi. To je naše osobné i komunitné obrátenie, naše postupné pripodobnenie sa mu (porov. Rim 8,28-29), náš život stále väčšmi ponorený v ňom (porov. Gal 2,20). Toto nám dovoľujú rásť v spoločenstve medzi nami. Toto je tou dušou, ktorá podopiera aj študijné stretnutia a každý iný druh úsilia dospieť k vzájomne bližším uhlom pohľadu“.
Svätý Otec vo svojom príhovore ďalej poukázal na niektoré „falošné modely spoločenstva“, ktoré v skutočnosti „nevedú k jednote, ale jej protirečia v jej skutočnej podstate“. Po prvé si treba uvedomiť, že „jednota nie je ovocím našich ľudských síl“:
„Našou úlohou je prijať tento dar a zviditeľniť ho pre všetkých. Skôr než métou je jednota z tohto pohľadu kráčaním, so svojím pochodovým rozvrhom a so svojím tempom, so svojimi spomaleniami i zvýšeniami rýchlosti a tiež so svojimi zastávkami. Jednota si ako cesta vyžaduje trpezlivé očakávanie, húževnatosť, námahu a odhodlanie; neodstraňuje konflikty a neanuluje kontrasty, naopak, niekedy môže viesť k vystaveniu sa riziku nových nedorozumení.“
Spoločné puto jestvujúce medzi kresťanmi sa však prejavuje už teraz, pokračoval pápež:
„A aké puto spája nás všetkých kresťanov viac než skúsenosť toho, že sme hriešnici, ale zároveň predmetom nekonečného Božieho milosrdenstva zjaveného nám skrze Ježiša Krista? Takisto jednota lásky je už skutočnosťou, keď tí, ktorých si Boh vyvolil a povolal vytvoriť jeho ľud, spoločne ohlasujú divy, ktoré on pre nich vykonal, predovšetkým vydajúc svedectvo života plného lásky voči všetkým (porov. 1 Pt 2,4-10)“.
Pápež František spomenul celkovo tri „falošné modely spoločenstva“. Prvým je predstavovať si jednotu len ako „ovocie nášho ľudského úsilia“. Druhým falošným modelom by bolo predstavovať si ju ako uniformitu. „Jednota nie je uniformita,“ zdôraznil pápež. Ak sa necháme viesť Duchom Svätým, „bohatstvo, rozmanitosť a rôznosť sa nikdy nestanú konfliktom“. Tretí omyl, ktorého by sa mali kresťania vyvarovať, je chápať „jednotu ako pohltenie“.
Stretnutie s členmi Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov zakončil Svätý Otec nasledovnou víziou pravého ekumenizmu, pričom poukázal aj na svoju nedávnu návštevu Švédska pri 500. výročí reformácie:
„Ekumenizmus je skutočný, keď sme schopní presunúť pozornosť od seba samých, od vlastných argumentov a formulácií, k Božiemu slovu, ktoré si vyžaduje načúvať mu, prijať ho a dosvedčovať vo svete. Z toho dôvodu sú rôzne kresťanské komunity povolané nie ,byť konkurentmi’, ale spolupracovať. Moja nedávna návšteva v Lunde mi pripomenula, ako veľmi je aktuálny tento ekumenický princíp formulovaný Ekumenickou radou cirkví už v roku 1952, ktorý pripomína kresťanom, aby «spoločne robili všetky veci, s výnimkou tých prípadov, kde by hlboké ťažkosti z presvedčenia nútili konať oddelene»“. (Zdroj: http://www.archivioradiovaticana.va/storico/2016/11/10/ekumenizmus_pod%C4%BEa_p%C3%A1pe%C5%BEa_franti%C5%A1ka_jednota_kres%C5%A5anov_je_po%C5%BEiadavkou/sk-1271383)
2. Pápeža Františka majú radi aj v iných cirkvách
K čomu pápež František počas pontifikátu povzbudzuje svojich veriacich na poli ekumenického dialógu? Terézia Lenczová z Rady pre ekumenizmus Bratislavskej arcidiecézy hovorí o túžbe Svätého Otca, že celý Boží ľud má evanjelizovať.
„Všetci veriaci katolíci máme byť tí, ktorí žijú ekumenizmus, ktorí žijú pre jednotu. Ako? Budeme sa modliť. Bez modlitby nefunguje nič. Ekumenizmus je Boží projekt. Je to Duch Svätý, ktorý ho usmerňuje, posúva dopredu. A k tomuto projektu potrebujeme modlitbu, pretože čím môže byť človek bez modlitby?
Suchým kameňom,“ konštatuje Terézia Lenczová. S radosťou preto pripomína, že za jednotu kresťanov sa modlíme aj na Slovensku. Silné ekumenické spoločenstvá môžeme vidieť napríklad v Žiline, Martine, Košiciach či v Bratislave. Mnohé kontakty pritom vznikali ešte za totality.
„S manželom sme mali množstvo priateľov z rôznych cirkví, hlavne od baptistov a Cirkvi bratskej. Stretávali sme sa na modlitbách, aj sme si konkrétne pomáhali. To bol taký dialóg života,“ približuje Terézia Lenczová.
3. Taký dialektický vzťah. Protestanti, katolíci a pápež František.Teologické rozdiely a rozdelenia, gestá zmierenia i politická spolupráca.
„Ako evanjelikálny kresťan často dostávam od katolíckych priateľov otázku, ako vnímam pápeža. Väčšina ľudí vie, že protestanti neuznávajú rímskeho biskupa ako hlavu cirkvi, ktorou je podľa nich jedine Ježiš Kristus. No to neznamená, že ho úplne ignorujú.
Zvyknem preto odpovedať prirovnaním k americkému prezidentovi: pre nás Slovákov nie je prezident USA hlavou štátu, akou je pre Američanov, ale z titulu jeho medzinárodného vplyvu venujeme istú pozornosť tomu, čo hovorí a robí, keďže niektoré dôsledky toho ovplyvňujú sprostredkovane aj nás. Čo sa nám páči, to oceňujeme, kým nesúhlasíme s tým, čo sa nám nepáči. Zároveň sa rôzni Slováci môžu líšiť vo svojom postoji ku konkrétnym krokom amerického prezidenta. Jeden môže nadšene schvaľovať to isté, čo druhý zatracuje.
Pápež síce nemá jadrový kufrík ako prezident Spojených štátov, no je oficiálnou hlavou 1,3-miliardovej Katolíckej cirkvi, ktorá je aj na Slovensku väčšinová. Často hovorí veci, ktoré sa páčia aj kresťanom iných denominácií, občas rozpráva veci, ktoré sa im páčia menej, no témy, ktoré otvára Vatikán z titulu svojej váhy, neraz nútia aj nekatolíckych kresťanov, aby k nim zaujali nejaký postoj. Príkladom môže byť otázka ochrany nenarodeného života, kde so stanoviskom Katolíckej cirkvi súhlasia aj mnohí protestanti a ku katolíkom sa pridávajú v rámci širokého pro-life hnutia.
Dnes žijeme v dobe ekumenického dialógu a keď sa katolícky pápež stretne s predstaviteľmi protestantských cirkví, zvyknú si vymieňať tie najsrdečnejšie komplimenty. Nič iné sa neočakáva ani počas nastávajúcej návštevy Františka na Slovensku.“
Viac na: https://svetkrestanstva.postoj.sk/86622/protestanti-katolici-a-papez-frantisek
