Ekumenické spoločenstvo (ES) cirkví a náboženských spoločností na území mesta Košice pozýva na ďakovnú ekumenickú bohoslužbu za úrodu. Uskutoční sa 16. októbra 2022 o 17:00 v Kostole Reformovanej kresťanskej cirkvi, Hrnčiarska 9, Košice.

Témou ďakovnej ekumenickej bohoslužby je Žalm 145, 15 -16: ,,Na teba sa upierajú oči všetkých, ty im dávaš pokrm v pravý čas. Otváraš svoju ruku a ochotne sýtiš všetko, čo žije.“

Ďakovná bohoslužba za úrodu

Ekumenické spoločenstvo cirkvi a náboženských spoločnosti na území mesta Košice pripravilo  Ďakovnú ekumenickú bohoslužbu za úrodu, ktorá sa niesla podľa tradície Reformovanej cirkvi.  Ďakovná bohoslužba za úrodu sa konala  v nedeľu 16. októbra 2022 o 17:00 h  v kostole Reformovanej cirkvi na Hrnčiarskej 9 v Košiciach .

Tejto bohoslužby sa zúčastnili zástupcovia kresťanských cirkvi za Teologickú fakultu  dekan doc. ThDr. Radoslav Lojan, PhD., za Evanjelickú cirkev a.v. PaedDr. Dušan Havrila, PhD. a za Československú cirkev husitskú Mgr. Róbert Kovács, Bratskú jednotu baptistov zastupoval pastor Mgr. Andrej Kraljik, Reformovanú kresťanskú cirkev zastupovala farárka Erika Domonkošová, Gréckokatolícku cirkev zastupoval farár ThLic. Miroslav Bardzák, za Cirkev bratskú bol prítomný prof. RNDr. Ivan Žežula, CSc. , Rímskokatolícku cirkev zastupoval  prof. ThDr. Pavol Dráb, PhD. a prof. ThDr. Anton Konečný.

Hlavným celebrantom tejto bohoslužby bol miestny farár Slovenského reformovaného cirkevného zboru Mgr. Jaroslav Széles. Privítal všetkých prítomných aj zástupcov cirkví ES.

Zástupca moderátora ES Radoslav Lojan predstavil prítomným podnet k tejto bohoslužbe:  modliť sa a ďakovať za úrodu a tým i za všetky ostatné hmotné a aj duchovné Božie dobrodenia. Do popredia vystupuje potreba ďakovať spoločne, kresťansky, ľudsky a ekumenicky. Pripomenul aj aktuálnu potrebu – za mier vo svete, najmä na Ukrajine a to na základe viery „čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu“.

Po tomto príhovore nasledovali spevy modlitby a čítanie zo Starého i Nového zákona 1Kr 8,55-61: „Požehnanie Šalamúna „ a Kol. 3 3,12-17, Evanjelium podľa Jn 15,9-17 : „Toto vám prikazujem: milujte sa navzájom“.

V kázni pastor Bratskej jednoty baptistov Andrej Kraljik sa zameral na priateľstvo medzi ľuďmi a osobitne na priateľstvo s Ježišom Kristom.  Doplnil to osobným svedectvom ako našiel Boha vo svojom živote. Žil  a narodil sa v Juhoslávii odkiaľ s rodičmi museli náhle utiecť pred vojnou na Slovensko. Tu  vyštudoval a pracoval. Teraz prijal službu pastora cirkevného zboru BJB v Košiciach.

Pokračovalo sa v modlitbe vďaky, prorockej modlitbe, spoločnej modlitbe Pána „Otče náš“, znaku pokoja, ďakovnej modlitbe „Teba, Bože chválime“ . V závere sa prihovoril moderátor ES Dušan Havrila  a oboznámil prítomných o úspešnom 9. Valnom zhromaždení ES  a ďalších pripravovaných ekumenických aktivitách: Teologická fakulta v Košiciach, Katolíckej univerzity v Ružomberku v spolupráci s Ekumenou Košice pripravuje medzinárodnú vedeckú konferenciu Bl. Sára Salkaházi v odkaze služby pre migrantov, ktorá sa uskutoční 3. novembra 2022. Pravidelný Festival sakrálneho umenia v Košiciach bude dňa 14. novembra 2022 obohatený o prezentáciu publikácie A. Konečného „V službe jednoty“ a 27. novembra 2022 sa bude konať Adventný koncert v Evanjelickom kostole na Mlynskej ulici .  Ďakovnú bohoslužbu ukončil  Áronovským požehnaním. Záverečná pieseň sa niesla dvojjazyčne v slovenskom a maďarskom jazyku vďaka prítomným členom obidvoch cirkevných zborov Reformovaného maďarského a slovenského.

Prítomní zúčastnení tejto Ďakovnej bohoslužby za úrodu si odniesli so sebou Boží pokoj obohatený jeho požehnaním a myšlienkou, že  ďakovať Bohu je potrebné vždy a všade.

Košice, 20.10.2022

Spracovali:

Marieta Koščíková a Dáša Fedorková

Slávnostný príhovor:

Vďačnosť za chlieb života

Priatelia, keď hovoríme o vzdávaní vďaky za úrodu a za všetky Božie dary, potrebujeme byť vďační hlavne za jeden špeciálny chlieb. Je to chlieb pre všetkých, aj pre alergikov na lepok alebo pre ľudí s histamínovou intoleranciou. Je to chlieb z neba a nemyslím na mannu. Je ním Ježiš Kristus.

Čítajme Ježišove slová zapísané v Jánovom evanjeliu 6. kapitole: „Neusilujte sa o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý zostáva pre večný život a ktorý vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“ „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nebude hladovať a kto verí vo mňa, nebude smädný. Nikdy. Veď to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“

Je to úžasné prijímať a veriť v Syna Božieho. On je chlebom, ktorý dokáže nasýtiť naše duše už teraz, ale tiež s presahom do večnosti. Ďakujme za to nášmu Pánovi. Priznám sa, že bolo obdobie v mojom živote, kedy som tomu neveril a nebol som vďačný Pánovi za chlieb života, ktorý nám dal.   

Priatelia, narodil som sa v Novom Sade, v Juhoslávii (dnešné Srbsko). Počas vojny moji rodičia zobrali mňa a sestru na Slovensko. Otec využil možnosť študovať a pracovať v tejto krajine, kde sme našli prijatie. Určité istoty a záruky, ktoré otec dostal sa skoro vytratili a ukázalo sa, že sme odkázaní jedine na Božiu milosť. Nemali sme skoro nič a rodičia sa museli pretĺkať ako vedeli, aby toho nebolo málo, mama dostala rakovinu. Keď som bol tínedžer hneval som sa a sťažoval, že toho máme málo a musíme stále šetriť, nebol som vďačný za to, čo sme mali.

Viete, čo som však vždy videl u mojich rodičov? Vieru v Boha. Vďačnosť Bohu aj za to málo, čo sme mali. Dôveru, že Boh sa o nás vždy postará. Priatelia, dnes píšem tieto riadky,  ako svedok viery a Božej starostlivosti. Skutočne, Boh sa o nás postaral. Ďakujem úprimne Pánovi. Mali sme vždy všetko, čo sme potrebovali a Boh sa postaral, že sme mali aj viac a mohli sme sa podeliť. Staral sa o naše potreby, zdravie, stravu, bývanie, štúdiá, práce, financie a náš duchovný život. Boh doprial mojim rodičom viac požehnania, ako kedy mohli dúfať. Nie ľahký život, ťažký, ale zároveň krásny, pretože svoju cestu odovzdali Bohu a vďačne ňou kráčali a kráčajú doteraz.

Kedy sa moja nevďačnosť a sťažovanie začalo postupne meniť? Keď som svoj život odovzdal Pánovi Ježišovi Kristovi. Mám Ježiša? Tak mám všetko, čo potrebujem a omnoho viac. On je chlieb života, keď verím v Ježiša, nebudem už nikdy viac duchovne hladný.  On je dostatočný. On zomrel za mňa a za nás všetkých na kríži, vstal z mŕtvych a žije. Vydobyl pre nás spasenie a večný život. Je to oveľa viac ako túžba po materiálnom a dočasnom bohatstve. Ponúka nám skutočnú radosť, zmysel života a sľubuje, že nás nikdy neopustí. Ďakujem Pánovi za to všetko, pretože som si to vôbec nezaslúžil. Mne hriešnemu dal svätý a čistý Pán možnosť byť v Jeho prítomnosti, pretože ma očistila svätá krv obetovaného baránka Ježiša Krista. „Ďakujem Pane, navždy ďakujem. Keby si pre mňa už nikdy viac nič nespravil aj tak mám dôvodov na vďačnosť toľko, že to stačí do smrti. Amen.“

Mgr. Andrej Kraljik

Pastor Bratskej jednoty baptisov v Košiciach

(publikované so súhlasom autora)

Teologická fakulta Katolíckej univerzity v Košiciach, Kňazský seminár sv. Karola Boromejského v Košiciach a Univerzitné pastoračné centrum sv. Košických mučeníkov v Košiciach v spolupráci s Ekumenickým spoločenstvom cirkví a náboženských spoločností na území mesta Košice Vás srdečne pozývajú na slávnostné Veni Sancte pri príležitosti začiatku akademického roku 2022/2023 do seminárneho kostola Sv. Antona Paduánskeho dňa 26.09.2022 o 19:00 hod.

„Kiež je pokoj na tvojich hradbách, istota v tvojich palácoch!“ (Žalm 122, 7). Ekumenické spoločenstvo cirkví a náboženských spoločnosti vás pozýva k spoločným modlitbám za pokoj a mier na Ukrajine dňa 1.3.2022 o 17,00, Evanjelický a.v. chrám Boží, Mlynská 23, Košice.

*Foto z Ekumenickej bohoslužby (Radoslav Lojan):

Príhovor Mons. Antona Konečného prinášame v plnom znení:

„Keď sa človek poraní, telo sa mobilizuje zvýšením produkcie bielych krviniek. Trauma vojnových rán burcuje nielen domáce obyvateľstvo, ale i svetovú spoločnosť. Túto zákonitosť zrejme odráža i Božie slovo: kde sa rozmnožil hriech, ešte viac sa rozmnožila milosť.

Dramatické správy a  zábery z vojny na Ukrajine otriasajú svetom i nami.  Od priamych svedkov viem, celá UA sa zomkla a zaktivizovala sa. Na voľnom území, ako je nateraz Zakarpatie, prijímajú prúdy utečencov, plné sú školy, hotely a internáty. Darcov krvi ani všetkých nemôžu  prijať, toľko ich je. Na miestach bojov ľudia vyšli na ulicu pred tanky, a tie sa zastavili a otočili. Je obdivuhodné, ako si Ukrajinci cenia slobodu a ako bojujú za ňu.

Ale zomkýna sa a aktivizuje sa i svet, mnohé štáty a ich najvyšší predstavitelia. Mnohí sa chcú priblížiť až priamo ku utečencom sa hovoriť s nimi, ako napríklad i vyslanci rímskeho biskupa – pápeža. Prebieha množstvo rokovaní o ukončení konfliktu. Obyčajní občania v celom svete nemlčia, ale pozdvihujú hlas a pomáhajú. I v samotnom Rusku sledujeme demonštrácie za mier. Nezištná humanitárna pomoc, najmä súkromné prijímanie utečencov je bezprecedentné. Pomáhajú desaťtisíce dobrovoľníkov a spájajú  sa milióny darcov.

My sme sa zišli v tejto mimoriadnej situácii na ekumenických modlitbách. Vieme, že modlitba je veľká a účinná zbraň. Napríklad počas komunizmu sa mnohí modlili za jeho pád, za slobodu a demokraciu. A stalo sa, prišlo to, ani sme nevedeli ako.

Zápas za mier a spravodlivosť, ktorá k nemu vedie, je pre cirkvi a ich predstaviteľov záväzným. Je to záležitosť ekumenická.

Vyberiem niekoľko vyhlásení v dnešnej situácii:

– Moskovský patriarcha Kirill: ruský a ukrajinský národ majú spoločnú dlhodobú históriu. Kirill verí, že toto „Bohom dané spoločenstvo“ prekoná „rozdelenia a rozpory súčasného konfliktu“.

– Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu apelovala „Ukrajinský a ruský národ vyšli z krstiteľnice Dnepra a vojna medzi týmito národmi je opakovaním hriechu Kaina,“ povedal najvyšší cirkevný predstaviteľ kyjevský metropolita Onufrij (Berezovskij).

– Biskupi Stredomoria žiadajú „používať Izaiášovu metódu – premeniť vojnové investície na investície do mieru: premeniť bomby na pluhy, vojnové rakety na vesmírne lode mieru“.

– Pápež František vyhlásil Deň pôstu na Popolcovú stredu 2. marca.

– Gréskokatolícky vyšší arcibiskup Svjatoslav: Dejiny poučujú, že všetci, ktorí rozpútali svetové vojny ich prehrávali a prinášali svojim vlastným štátom a národom len skazu a úpadok. V Bohu je naša nádej a od Neho pochádza naše víťazstvo!

– Celoštátna ekumenická a medzináboženská Duchovná rada žiada praktický ekumenizmus: Všetci majú poskytovať pomoc obetiam, utečencom, ľuďom, bez prístrešia a živobytia.

Vklad ekumenického hnutia v prospech mieru je veľký a povinný. Sila ekumenizmu je nepredstaviteľná, lebo stavia na Kristovi, na Božom slove a menovite na príkaze, ktorý Ježiš označil svojím a prvým: milovať sa vzájomne. Ak totiž kresťan miluje vytrvalo a neustále, a ak jeho brat, manžel, kolega robí tak isto, vznikne vzájomná láska, ktorá sa šíri v rodine, v práci, v susedstve, medzi kňazmi, pastormi a cirkvami. Ten model pokoja sa vo veľkom volá mier. To bol štýl prvotnej cirkvi – všetci boli jedno srdce a jedna duša. Boli všetkým milí.

Dnešných ľudí nezaujmú naše obradové alebo vieroučné diferencie. Ale viditeľné bratstvo osloví všetkých. A iste ich upúta i spôsob, ako to kresťania zvládnu. Porozumenie, láska a vzájomná láska totiž vyžadujú veľké úsilie, nasadenie a obetu. Tu vystupuje do popredia jedno slovo, o ktorom svet nechce ani počuť, pretože ho považuje za hlúposť, absurdnosť, za nezmysel. A tým slovom je kríž. No tomto svete nie je možné vykonať nič dobré, nič užitočné, nič plodné bez námahy, utrpenia, – bez kríža.

V evanjelických chrámoch vás zaujme centrálny obraz s výjavom Krista v Getsemanskej záhrade alebo pri jeho zajatí. Kristova opustenosť a utrpenie je ukazovateľ cesty k jednote. Niet kresťanstva bez Krista a niet Krista bez kríža. Ale ak viacero ľudí dokáže prijať Krista s jeho požiadavkou lásky a nasledovania i s utrpením, nie sme už ľudia vedľa seba, vytvorí sa spoločenstvo,

To je i skúsenosť nášho Ekumenického spoločenstva v  Košiciach. Žije a pracuje už skoro 3 desaťročia vďaka tomu, že sme sa naučili mať sa vzájomne radi. Mnoho sme pritom dostali, rozšírili sme sa a dnes svedčíme o krásnych vzťahoch cirkví, cirkví s mestom, s VUC a s partnermi. Túžime byť jeden ľud, ktorý by sa honosil krásou a jednotou v rozličnostiach, chrániac identitu všetkých. Svet potrebuje vzájomnosť i v medzinárodných vzťahoch.

Nestačí len odsúdiť vojnu, potrebné je vytvoriť podmienky, aby každý národ vo výmene darov miloval druhý ako svoj vlastný.(…) My nie sme proti Rusom Ukrajincom, Američanom, Maďarom, Poliakom, proti nikomu. Sme za zmierenie, odpustenie a spoluprácu. Vieme o modeli, o ucelenej ekumenickej spiritualite a činnosti.

Jasné, že vojny budú existovať dovtedy, kým nás neprenikne nový duch, lebo na vojnu sa nájdu stále nejaké dôvody. Potrebné je zmeniť dušu, potrebné je rozšíriť duchovný aspekt! Využívame mnohé objavy, technické novinky a obrovské vymoženosti. Čo sa ale vo svete nerozvinulo, je duchovná stránka. Svet potrebuje viacej duchovna, viacej lásky! A my mu ju musíme priniesť! Ak chcem byť v pravde, stačí mi žiť s Kristom a nechať, aby on žil vo mne. Konfrontovať sa s Kristom, s jeho slovom. Taký človek sa neklame, nepodľahne propagandám a hoaxom a ani ich nešíri.

Ostávajme teda v spoločenstvách so svojimi biskupmi a farármi a pastormi a bratmi a sestrami. Naša vzájomnosť spôsobí, že Kristus sám bude medzi nami, v spoločenstvách našich cirkvi. On bude zárukou pravdy. Milujme každý svoju cirkev, i všetky cirkvi. Milujme každý cirkev brata ako svoju. V bohumilej ekuméne, ktorá nech sa rozšíri na celý svet. Najmä tam, kde je nejednota, neporiadok a vojna.“

Mons. prof. ThDr. Ing. Anton Konečný PhD.