Pohľad do dejín

Dejiny židovstva v Košiciach sú neoddeliteľnou súčasťou dejín mesta. Po dlhoročných snahách o legalizáciu postavenia židov bol v roku 1840 prijatý zákon, ktorý povolil usadzovanie sa židov v slobodných kráľovských mestách. Od roku 1841 sa postupne v meste usadzovali židovské rodiny, ktorí tu legálne žili, pracovali a tvorili. Rast tejto populácie bol výsledkom predovšetkým imigrácie a židovská komunita už v roku 1842 začala vytvárať svoje základné inštitúcie ako je modlitebňa a cintorín. Postupne ortodoxná komunita budovala všetky potrebné inštitúcie k náboženskému životu ako je synagóga, židovská škola, rituálna kúpeľ, rituálna kuchyňa, úrady ako aj voľbu rabína a ostatných náboženských činiteľov. Židia sa zapájali aj do spoločenského života v meste a stávali sa postupne členmi a funkcionármi v každom význačnejšom spolku. Židovstvo prešlo takým vývojom, ktorý zmenil ich právne postavenie, profesionálnu štruktúru aj kultúrne zvyky. Stali sa integračnou súčasťou vývoja dejín mesta Košice. Zásluhou židovskej komunity vzniklo v meste niekoľko synagóg a iných stavieb, ktoré sa využívali na náboženské a kultúrno – spoločenské účely až do tragických udalostí štyridsiatych rokov 20. storočia.

Najtragickejšie obdobie židovských dejín postihlo aj Košice a to v období od 16. mája do 5. júna 1944, kedy v štyroch transportoch boli odvlečení v nákladných vagónoch do Oswienčina a iných koncentračných táborov všetci príslušníci židovskej komunity mesta a odkiaľ sa po vojne už nikdy nevrátilo okolo 12 000 židovských obyvateľov. Takto prišlo mesto prakticky o celú židovskú komunitu.

Po II. svet. vojne a v období totalitného komunistického režimu došlo k výraznému úpadku náboženského života v Košiciach. Niektoré synagógy a iné budovy boli využívané štátom na iné účely ako pôvodne a boli časom totálne zdevastované. Nastal takmer úplný útlm náboženského vzdelávania, kultúrneho, spoločenského a náboženského života.

Po zmene režimu v roku 1990 nastala určitá renesancia židovského života v Košiciach. Mnohí ľudia sa začali hlásiť k svojim predkom, hľadali svoje korene a stávali sa členmi našej obce. Prevažne stredná generácia, ktorá nemala absolútne možnosť poznať židovské tradície sa začala o nich zaujímať, začala sa stretávať v priestoroch obce a spoznávať zvyky a tradície nášho náboženstva.

Po roku 1990 sa obnovilo vedenie ŽNO v Košiciach, do vedenia sa dostali mladší ľudia, ktorí majú záujem pokračovať v tradíciách našich predkov.

Aktivity

V súčasnosti vedenie ŽNO v Košiciach zaoberá jednak náboženskou aktivitou, za ktoré zodpovedá rabín obce, v jeho neprítomnosti duchovný obce a jednak aktivitami sociálno – zdravotnými a kultúrno – spoločenskými. Ide predovšetkým o starostlivosť o starých členov obce, ktorí prežili útrapy holokaustu, zabezpečenie zdravotného dozoru, zabezpečenie stravy z rituálnej kuchyne obce, pre nevládnych aj s dovozom stravy domov. Potom je to klubová činnosť pre starších a najnovšie aj vybudovanie dennej opatrovateľskej služby v priestoroch našej obce. Aktívne pracuje i klub mladých pri ŽNO, ktorý vyvíja aktivitu rôznymi smermi v spojitosti s našimi tradíciami. Medzi mladými dievčatami dobre funguje tanečná skupina Bat Jam, ktorá je zameraná na izraelské tance. Veľmi aktívna je ženská organizácia Ester, ktorá taktiež podporuje zachovanie našich tradícii, uskutočňuje tzv. šabatové večery, spolu s mládežou, ale aj iné celospoločenské akcie ako je napr. Deň zeme a pod. Uskutočňujeme výučbu hebrejčiny pre mladšiu a strednú generáciu aj pre záujemcov mimo našej obce.

ŽNO v Košiciach sa aktívne zapája aj do ekumenických aktivít v našom meste. Zástupca ŽNO je členom Ekumenického spoločenstva (v Štatúte ES definovaný ako pozorovateľ) od jeho vzniku a ŽNO sa zapája predovšetkým do ekumenických bohoslužieb, ktoré sa uskutočňujú v priestoroch Domu umenia. Taktiež aktívne prispieva do kultúrneho programu Festivalu sakrálneho umenia v meste, resp. zúčastňuje sa iných ekumenických aktivít, ktoré sa nepriečia s tradíciami a zvykmi nášho náboženstva. Význam účasti ŽNO v Ekumenickom spoločenstve vidíme predovšetkým vo vzájomnej tolerancii jednotlivých cirkví a náboženských spoločností, vo vzájomnom poznávaní sa pri uctievaní jediného Boha a taktiež v prezentácii malého, ale historicky významného náboženského spoločenstva v našom meste.

Adresa:

Zvonárska 5, Košice

Čas konania bohoslužieb:

Piatok: 18.00 Sobota: 8:30

Charakteristika

Cirkev je Božím ľudom, Kristovým mystickým telom, chrámom Ducha Svätého. Základnou jednotkou Cirkvi je farnosť.

„Farnosť je spoločenstvo veriacich, natrvalo ustanovené v partikulárnej cirkvi, o ktoré pastoračná starostlivosť je pod autoritou diecézneho biskupa zverená farárovi ako jeho vlastnému pastierovi“ (Kódex kánonického práva 1983, k. 515).

Písomný dokument Jágerskej kapituly svedčí o existencii Farnosti sv. Alžbety s farským kostolom v Košiciach už v roku 1230. Na mieste staršieho kostola vyrástol Dóm, zasvätený tej istej svätici Alžbete Uhorskej. V roku 1804 bolo zriadené košické biskupstvo. Dovtedy jeho územie patrilo do jágerského biskupstva. Pri vzniku biskupstva farský chrám – Dóm sv. Alžbety sa stal aj katedrálnym chrámom.

Košice boli dlho jedinou katolíckou košickou farnosťou. V roku 1940 bola zriadená farnosť na Juhu, po roku 1990 nový biskup zriadil sídliskové farnosti: na Terase, na Furči, Nad jazerom, na sídlisku Ťahanovce a na sídlisku KVP. Všetky tvoria – aj s viacerými blízkymi farnosťami „medzičlánok“ medzi biskupstvom a farnosťou Dekanát Košice – Mesto. Patria k najväčším farnostiam diecézy (od roku 1995 arcidiecézy alebo arcibiskupstva), napr. Farnosť sv. Alžbety má 23 500 farníkov. Na území farnosti sú štyri filiálne kostoly, okrem tých aj seminárny kostol a tri rehoľné kostoly.

O Farnosť sv. Alžbety sa stará farár, ktorý je zároveň košickým dekanom, teraz má šesť kaplánov a jedného stáleho diakona. Vo farnosti rozličné služby vykonávajú laickí pracovníci: na farskom úrade, v školách (katechéti a katechétky), rozdávatelia sv. prijímania, a pri správe farnosti zvlášť pomáhajú členovia farskej pastoračnej rady a farskej ekonomickej rady.

V susedstve fary sídli a pracuje hlava arcidiecézy arcibiskup – metropolita Mons. Alojz Tkáč a jeho pomocný biskup a generálny vikár Mons. Bernard Bober. Sú tu úrady: kancelária arcibiskupstva, metropolitný súd, katechetické stredisko, cirkevný školský úrad, archív, charita a ekonomické oddelenie.

Na území najstaršej farnosti sa nachádza aj kňazský seminár a teologický inštitút, liturgický inštitút, inštitút rodiny, metropolitná kapitula, univerzitné pastoračné centrum s duchovnou starostlivosťou o univerzitnú mládež, rehoľné mužské aj ženské spoločenstvá, ktoré pracujú na poli katechézy, v sociálnej a charitatívnej sfére a kultúrna ustanovizeň Slovenský katolícky kruh, v ktorom cvičia aj vystupujú hudobníci a speváci, konajú sa prednášky pre záujemcov z oblasti filozofie, biblika, teológie a sociológie. V budove kňazského seminára má svoje sídlo aj Ekumenické spoločenstvo cirkví a náboženských spoločností mesta Košice.

Duchovnou bránou do farnosti aj do Cirkvi je krst. Môžu ho prijať deti i nepokrstení dospelí. Deti krstíme vtedy, keď je zaručený aj rast v krstnej viere. Bežne túto záruku dávajú rodičia – žiadatelia krstu detí. Dospievajúci a dospelí sa pripravujú na prijatie sviatostí: krstu, birmovania a Eucharistie počas dvojročného katechumenátu.

Najčastejšou príležitosťou pre stretnutie farníkov je nedeľná (a sviatočná) sv. omša, v ktorej sa nám dostáva dvojaký „chlieb“: Božie slovo a Božie telo.

Na ceste neustálej duchovnej obnovy je výbornou pomocou sviatosť pokánia – sviatosť odpustenia hriechov, ktorú možno prijať v ktorýkoľvek deň týždňa.

Kristus vo sviatosti pomazania chorých ponúka svoju pomoc nemocným a stáva sa im spoločníkom na ceste utrpenia. Tú sviatosť možno prijať v chorobe doma alebo v nemocnici; ba aj v kostole, napr. pri jej spoločnom vyslúžení pre chodiacich starých a chorých.

Aktivity

Každoročne v katedrále sú vysviacky diakonov a kňazov, a to po skončení šesťročnej prípravy v kňazskom seminári a na teologických štúdiách.

„Vysviacka“ na manželov sa uskutočňuje prijatím sviatosti manželstva, ktoré je celoživotným darovaním sa muža a ženy, povolaných k budovaniu rodinného spoločenstva. Bezprostrednú – náukovú prípravu si robia na „škole snúbencov“, ktorú v čase dvoch mesiacov si koná skupinka snúbencov pod vedením kňaza, skúseného manželského páru, lekára a psychológa.

Duchovný rast farnosti napomáhajú aj občasné misie, farské duchovné obnovy, duchovné cvičenia jednotlivcov a rodín, charitatívna služba núdznym, pobožnosti, prednášky, púte a pod.

Mládež má svoje týždenné mládežnícke omše, mládežnícke akadémie, niektorí sa venujú skautingu; ľúbym umeleckým telesom je spevácky zbor katedrály Zbor sv. Cecílie.

Ekumenizmus

Farnosť sa vzmáha aj na ceste ekumenického dialógu a zúčastňuje sa aktivít, ktoré sa už stali v našom meste tradíciou. Sú to: Ekumenická bohoslužba slova v januári, Pašiový sprievod na Veľký piatok, Ďakovná bohoslužba slova za úrodu, Veni Sancte pre univerzity, Festival sakrálneho umenia a ekumenický program prípravy na Vianoce.

Nech dá Pán, aby sa farnosti ešte viac vzmáhali na Božiu slávu a na osoh ľuďom. A spoločné akcie kresťanov zo všetkých cirkví, ktoré tu žijú, nech sú účinným prostriedkom evanjelizácie a zveľadenia pokoja a duchovných hodnôt obyvateľov Košíc aj okolia.

Adresa:

Hlavná 28, Košice

Charakteristika cirkvi

Patrí do skupiny tých cirkví, ktoré svojou vierou v Trojosobného Boha zjavujúceho sa v obraze milujúceho Otca, darujúceho nám svojho Syna, Ježiša Krista, zachraňujúceho nás pred hriechom a jeho dôsledkami mocou svojho Ducha, pečaťou svojej lásky, patrí do lona prvotnej, apoštolskej a katolíckej (všeobecnej) cirkvi. Avšak na rozdiel od svojej „sestry“ – Rímskokatolíckej cirkvi sa hlási k byzantskej liturgickej tradícii, ktorej kultúra sa v podstatnej miere premieta navonok v celom jej vonkajšom kulte.

Jej obrady, ktorými navonok prezentuje svoj vzťah k Bohu majú svoje korene v ranokresťanských dobách, v prvotnej cirkvi, ktorá žila v Antiochii a Jeruzaleme. Tento spôsob Božieho kultu spolu so Zjavením, ktoré nám pomohlo spoznať Boha k nám priniesli z Byzancie slovanskí vierozvestcovia svätí Cyril a Metod. Naša cirkev sa cíti byť kontinuátorkou tejto byzantskej misie na Slovensku nielen vieroukou, ale aj kultom. Gréckokatolíci v Košiciach majú svoje centrum na Moyzesovej ul. v katedrálnom chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky. Jeho základný kameň bol posvätený 25.4.1882. Teda bezmála l50 rokov majú gréckokatolíci v Košiciach svoju svätyňu. No za ten čas vyrástla nie len materiálne, ale i duchovne.

Farská kronika s úctou spomína veľké útrapy, čo museli gréckokatolíci prekonať, kým postavili chrám na pozemku, ktorý ako „prvý za hradbami mesta“ bol miestom, kde v 14. storočí pretekalo rameno rieky Hornád. Po desaťročiach počiatočného rozvoja a rastu prišlo obdobie, ktoré preskúšalo pevnosť vytrvalosti vo viere našich otcov.

Roky 1950-1968 boli poznačené prenasledovaním našej cirkvi zo strany politickej moci, ktoré malo za cieľ jej úplnú likvidáciu. Dňa 28.4. 1950 úradná moc zrušila Gréckokatolícku cirkev, čo ju, ako sa neskôr ukázalo, pomohlo vnútorne zoceliť.

Roku 1968 sa znovu obnovila činnosť Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Bola to príležitosť na opätovný rozvoj jej aktivít, spomedzi ktorých je potrebné spomenúť rozvoj náboženského vzdelania, vytvorením rozličných spôsobov farskej katechézy, ktorá je základom pre harmonický rozvoj celého človeka. Ďalej, práca s deťmi a mládežou, ktorá sa upevňuje prostredníctvom detských letných táborov, súťaží, turnajov, konaných v duchu zásad našej viery. Aj na poli nábožensko-kultúrnom je badateľná aktivita najmä našich speváckych zborov v Košiciach – Zboru sv. Cyrila a Metoda a mládežníckeho Zboru Presvätej Bohorodičky, ktoré účinkujú na rozličných slávnostiach a podujatiach.

Aktivitu gréckokatolíckej cirkvi by sme mohli charakterizovať ako snahu zachytiť človeka v celom jeho rozmere a orientovať na hodnoty, ktoré nám ako jediné dokonalé predkladá náš Boh. No nie iba to. Na základe poslania, ktoré naša cirkev dostala od Boha, pomáha každému aplikovať hodnoty ducha do svojho života prostredníctvom sviatostnej praxe, a to je najdôležitejšia aktivita.

Ďalšia etapa v rozvoji Gréckokatolíckej cirkvi sa začala 21.2.1997, keď sa Košice stali sídlom Apoštolského exarchátu. Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky sa stal sídelným chrámom prvého apoštolského exarchu – biskupa Milana Chautura, ktorý si za jednu z hlavných úloh vytýčil liturgickú obnovu. Treba nanovo obrátila pohľad k východným tradíciám ako k prameňom, z ktorých môžeme načerpať silu a nadšenie do budúcnosti. Zriadenie Apoštolského exarchátu je výrazom životaschopnosti a dynamizmu gréckokatolíckeho cirkevného spoločenstva a vytvára predpoklady pre ďalší inštitucionálny rast našej Gréckokatolíckej cirkvi.

Ekumenizmus

Keďže naša cirkev nie je v Košiciach jedinou hlásateľkou radostnej zvesti o spáse pre človeka, chce pomáhať aj všetkým ľuďom dobrej vôle z iných cirkví vytváraním jednoty a bratského uznania práce tých, ktorí sa snažia o naplnenie nášho života pravými duchovnými hodnotami. Preto od zrodu Ekumenického spoločenstva v Košiciach patrí k jeho členom a zapája sa do všetkých podujatí, konaných v ekumenickom duchu. Robí tak vo vedomí zodpovednosti za splnenie úlohy, ktorú Ježiš Kristus zveril svojim apoštolom – prvotnej cirkvi krátko pred svojím ukrižovaním slovami: „Aby všetci boli jedno…“

Adresa:

Moyzesova 40, Košice

Charakteristika cirkvi

Ak mám niečo napísať o našej Cirkvi, bude iste na mieste, keď najskôr uvediem niekoľko slov z preambuly našej cirkevnej ústavy: „My, evanjelici augsburského vyznania na Slovensku, vychádzajúc z Písma Svätého ako základného prameňa viery i pravidla života a z našich Symbolických kníh ako verného výkladu Písma Svätého, vyznávajúc Ježiša Krista ako Hlavu všeobecnej kresťanskej cirkvi, hlásiac sa do veľkej rodiny evanjelických cirkví doma i v zahraničí pripravení spolupracovať na poli ducha, charity a humanity aj s inými cirkvami a náboženskými spoločenstvami, …“ Iste je svojím obsahom táto časť našej cirkevnej ústavy veľmi zaujímavá, plná ducha znášanlivosti a podriadenosti Kristovi ako hlave cirkvi a poslušnosti Jeho slovu.

Ale či tomu bolo tak vždy?

V roku 1681 sa konal snem v Šoproni, na ktorom boli vydané zákonné články – artikuly, podľa ktorých namiesto odobratých evanjelických chrámov mohli mať naši predkovia v každej stolici len dva chrámy, tzv. artikulárne.

Slnko náboženskej slobody začalo vychádzať až v čase panovania uhorského cisára Jozefa II. Ten vydal rozhodnutie o náboženskej znášanlivosti pod názvom Tolerančný patent. Podľa neho si mohlo 100 evanjelických rodín postaviť kostol, faru i školu. Obsah tolerančného patentu sa naplnil aj v Košiciach.

Stavba kostola začala v roku 1804 a trvalá do roku 1816. Kostol bol postavený podľa projektov J. Kitzlinga, staviteľa Uhorskej stavebnej komory. Oválny pôdorys hlavnej lode chrámu s kupolou, kazetovým stropom a dvomi vežami nad hlavným vstupom do chrámu vytvárajú jedinečné architektonické dielo európskeho, ba i svetového formátu stojí dodnes. V chráme sa nachádza oltár stĺpovej architektúry, ktorý má uprostred obraz na ktorom je modliaceho sa Pána Ježiša v Getsemanskej záhrade. Za spomenutie iste stojí aj informácia, že evanjelici, prv než si postavili kostol, ktorý stojí dodnes, mali pôvodne v Košiciach tri drevené kostoly troch národnosti, ktoré boli vybudované v cintoríne na Žriedlovej ulici. Tie v roku 1707 požiar silno poškodil a tak boli postavené murované, ktoré slúžili k náboženskému životu až do vybudovania a posvätenia terajšieho chrámu Božieho na Mlynskej ulici.

Tento, zatiaľ jediný evanjelický chrám Boží v Košiciach na Mlynskej ulici, svojím umiestnením patrí do centra historického jadra mesta Košice. Medzi dôležité úlohy v týchto dňoch chceme zaradiť aj budovanie nového zboru a veríme, že raz aj chrámu či modlitebne na sídlisku Terasa, kde by sa tak zrealizovala dávna myšlienka vybudovania ekumenického centra. (Dva chrámy už stoja – rímskokatolícky a gréckokatolícky.)

Terajší duchovný život evanjelického cirkevného zboru v Košiciach je bohato rozvetvený. Zboroví farári Mgr. Samuel Linkesch – senior Košického seniorátu a Mgr. Dušan Havrila – konsenior Košického seniorátu (zástupca moderátora Ekumenického spoločenstva) ako aj sestra kaplánka Mgr. Anna Linkeschová sa so svojimi spolupracovníkmi venujú práci s deťmi, dorastom a mládežou. I v tejto práci môžeme sledovať určité ekumenické prvky, lebo v takmer vo všetkých oblastiach života cirkevného zboru často vidíme prítomnosť bratov a sestier z iných cirkví. V zbore sa venujeme ako strednej tak aj staršej generácii. Intenzívne rozbiehajúca sa práca v Diakonnií má tiež svoju perspektívu. Hudobné skupiny, spevácky zbor s prepojením na študentský spevokol Chorus Commenianus, ktorí tvoria študenti Evanjelického gymnázia J.A. Komenského, (nielen evanjelici a.v.) tvoria obohacujúci prvok nejednej zborovej, gymnáziálnej či ekumenickej akcie. Zúčastnili sa na doterajších ekumenických bohoslužbách na začiatku akademického roka – Veni Sancte. Bohatá činnosť zboru je orientovaná nielen smerom do vnútra zboru, ale aj smerom von.

Vzťah k ekumenickej spolupráci…

Ľudia tvoria spoločenstva. Ľudia tvoria a budujú vzťahy, ktoré môžu mať plytšie i hlbšie korene. Podmienky pre vytváranie vzájomných medziľudských vzťahov môžu byť rôzne. V cirkvách nás však spája určitý model „aby sme sa vzájomne milovali“. To je model, ktorého dôležitou doménou je láska a porozumenie. No hádam ešte iný dôležitý prvok v rámci ekumenických vzťahov hrá svoju dôležitú úlohu – tolerancia. S tou sme začínali budovať naše ekumenické spoločenstvo a tak i vzájomné vzťahy medzi cirkvami, ktoré v mnohých prípadoch prerástli aj do priateľských zväzkov. Máme z toho radosť. Vidíme v tom veľký prínos a vzájomné obohatenie, ak môžeme na poli Cirkvi budovať aj ekumenickú duchovnú jednotu. Musíme však pokorne priznať, že sa ozývajú na takúto spoluprácu aj kritické slová. Tradícia, napäté vzťahy v minulosti, iný politický režim urobili svoje.

Kladiem si s mnohými, pre ekumenické otázky horlivými mojimi priateľmi otázku: Aká je perspektíva ekumenického života v Košiciach? Myslím, že nádejná. Žijem v nádeji, že svetlo vzájomnej úcty, porozumenia a tolerancie bude viac a viac pohlcovať tmu nelásky, neporozumenia a duchovnej diskriminácie. Nech nám v tom Ten, ktorí zjednocuje svojím Duchom pomáha.

Adresa:

Evanielický a.v. cirkevný zbor v Košiciach
Mlynská 23
Tel.fax: 62 202 47

Charakteristika cirkvi

Bratská jednota baptistov je cirkev, v ktorej kresťania na základe Písma a pod vedením Ducha svätého uverili v Pána Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa. Na vyznanie tejto viery boli pokrstení ponorením, žijú v spoločenstve samosprávnych zborov, združených do jednôt za účelom spolupráce a vzájomnej pomoci usilujúc sa zachovávať príkazy Písma, týkajúce sa života a poslania veriacich ľudí.

Zbory na Slovensku tvoria zväz Bratskej jednoty baptistov, ktorá je členom Európskej baptistickej federácie a Svetového zväzu baptistov. Zriadenie týchto zväzov je prísne kongregačné, to znamená, že zbory sú autonómne a svojprávne vo veciach duchovného i pozemského života.

Baptisti majú veľa spoločného so všetkými kresťanskými cirkvami. Veria v autoritu Písma svätého a hlásia sa k Apoštolskému vyznaniu viery. Ako všetky kresťanské cirkvi vykonávajú krst a Večeru Pánovu, hoci v chápaní i spôsobe ich vysluhovania sú určité rozdiely. Zdôrazňujú najmä osobnú vieru v Pána Ježiša Krista ako Spasiteľa a Pána. Baptisti veria, že nikto – ani cirkev, ani štát, ani ktokoľvek iný nemá právo ovplyvňovať a nemá ani možnosť sprostredkovať osobný vzťah veriaceho k Bohu, ku ktorému smie každý, kto hľadá, pristupovať skrze Ježiša Krista. Túto výsadu baptisti nazývajú „všeobecným kňazstvom“.

Baptisti odvodzujú svoj pôvod z troch koreňov. Niektorí sa pokladajú za priamych dedičov anabaptistického hnutia rozšíreného v Európe po roku 1525 súčasne s luterskou a kalvínskou reformáciou. No baptisti na Slovensku nemajú priamu nadväznosť na toto hnutie. Iní sa hlásia k tradícii starej Jednoty bratskej. No väčšina odvodzuje svoj pôvod od prvého baptistického cirkevného zboru v Európe, založeného roku 1609 v Amsterdame. Na Slovensku sa dozvedáme o prvom zhromaždení „vo viere pokrstených kresťanov“ v roku 1876 na Spiši.

Meno „baptisti“ býva niekedy príčinou nedorozumení. Nevybrali si ho sami. Dali im ho iní, aby ním vystihli – podľa svojho názoru – ich najpríznačnejšiu črtu. Menom baptisti boli tak označení kresťania, ktorí prijali krst ponorením v dospelom veku. Toto pomenovanie, pravda, nevystihuje to, na čo baptisti dávajú hlavný dôraz, totiž na znovuzrodenie a osobnú vieru v Pána Ježiša Krista. Krst je potom – okrem iného – aktom vyznania tejto viery.

Aktivity

Bratská jednota baptistov koná bohoslužby každú nedeľu ráno a večer, kedy raz mesačne je veriacim vysluhovaná Večera Pánova (Eucharistia). Uprostred týždňa prebiehajú biblické hodiny pre hlbšie štúdium Písma. Z bežných aktivít je to aj raz týždenné stretávanie mládeže, či klubová činnosť pre deti, nedeľné školy pre deti a dorast.

K ďalším aktivitám patria pravidelné návštevy miestneho košického Nápravno-výchovného ústavu misijnými pracovníkmi cirkvi. Ďalej vianočné, či veľkonočné koncerty konané nie len v tomto väzenskom zariadení, ale aj v Ústave pre postihnutých na Opátskom, či Domove dôchodcov v Barci a na Garbiarskej ulici. V rámci našich možností sme piesňou a slovom slúžievali aj v niekoľkých košických kasárňach. V súčasnosti sme začali misiu s rómskymi dievčatami na Luníku IX.

Ekumenizmus

Baptisti si neprivlastňujú právo „mať pravdu“. Pravda je priveľká, než aby ju mohol obsiahnuť jedinec alebo skupina jedincov. Preto s radosťou podávame ruky k spolupráci iným kresťanom, ktorí zdôrazňujú iné aspekty Kristovej pravdy. Mnohé baptistické Jednoty sú členmi Svetovej rady cirkví, alebo členmi ekumenických rád vo svojich krajinách. Nevyhýbajú sa ekumenickej práci, ale nezľavujú zo svojich zásad. Chcú byť prínosom do pokladnice ekumeny. Baptisti chcú byť otvorení, no nie vždy je to jednoduché. Ekumena má budúcnosť len pod krížom Kristovým; ak by sme ho minuli, potom ak by akokoľvek dobre organizovane fungovala, nemá nádej na to, aby mohla splniť svoje poslanie. Chceme sa s kresťanmi z najrôznejších konfesií modliť a zápasiť za ohrozený svet, za prebudenie a presadenie Božieho kráľovstva medzi nami. Sme zajedno s tými, ktorí vyznávajú Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa a spolu s nimi sme spojení putom lásky. Sme však rozhodnutí stáť na pozíciách Písma svätého tak, ako mu porozumeli naši otcovia viery a my sme túto ich pochodeň prijali a chceme ju niesť za všetkých okolností ďalej. Pri rozhovoroch s inými kresťanmi na akejkoľvek úrovni sme rozhodnutí brať za normu našich vzťahov Písmo sväté. Norma Písma je miesto, kde sa môžeme dohodnúť s tými, ktorí sú z iných kresťanských konfesií.

Adresa:

Jesenského 17, Košice