Zhruba 20-stranový dokument poukazuje na spoločný potenciál kresťanov pri prinášaní nádeje tomuto svetu v kríze pandémie. Objasňuje východiská, princípy a odporúčania pre vzájomnú spoluprácu príslušníkov rozličných náboženských komunít. Tá je vysoko aktuálna práve v dobe tzv. post-covidu, ktorú má ľudstvo pred sebou, keď sa bude vysporiadavať s následkami krízy na rozličných úrovniach.

Ako uviedol predseda Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg kard. Miguel Ángel Ayuso Guixot, „pandémia zviditeľnila zraniteľnosť a krehkosť nášho sveta a je zjavné, že odpovede je nutné ponúknuť v inkluzívnej solidárnosti, v otvorenosti k prívržencom iných náboženských tradícií a ľuďom dobrej vôle, keďže sa to dotýka celej ľudskej rodiny“.

Na čele Svetovej rady cirkví, organizácie založenej v roku 1948 združujúcej vyše 350 protestantských, pravoslávnych, anglikánskych a iných cirkví, je v súčasnosti ako generálny sekretár ad interim Rev. Ioan Sauca. Ako sa vyjadril  v súvislosti s vydaním spoločného dokumentu, „medzináboženský dialóg nielen pomáha objasňovať princípy našej vlastnej viery a našej identity ako kresťanov, ale otvára naše porozumenie voči výzvam – i kreatívnym riešeniam -, ktoré môžu mať iní.“

Ekumenický dokument „Slúžiť zranenému svetu v medzináboženskej solidarite“ reaguje na situáciu pandémie resp. postpandémie vychádzajúc zo základov kresťanskej viery: „Ako kresťania vidíme základ medzináboženskej solidariy v našej viere v Boha, ktorý je jeden v troch osobách: Otec, Syn a Duch Svätý.“ Dôraz kladie na zdroj kresťanskej nádeje, ktorým je viera v Kristovo zmŕtvychvstanie.

Ako biblický podnet pre reflexiu o povolaní k službe a solidárnosti dokument predkladá podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi z Lukášovho evanjelia, ktorý predstavuje Krista liečiaceho rany nášho sveta. Autori textu konštatujú, že pohľad na zranený svet v duchu milosrdenstva a spolucítenia vytvára most s inými náboženstvami:

„Uvedomujeme si, že cnosti milosrdenstva a súcitu s každým trpiacim majú súzvuk v iných náboženských tradíciách, ktoré tiež majú bohaté príklady veľkodušnosti a záujmu o tých najnúdznejších.“

Samotný dokument chce byť príkladom spoločného kráčania kresťanov vo vedomí zodpovednosti za dialóg s nasledovníkmi iných náboženstiev. Ponúka sedem kresťanských princípov vyplývajúcich z viery v Boha Otca, Syna a Ducha Svätého a v jeho plán s ľudstvom:

1. pokora a akceptovanie zraniteľnosti, 2. úcta, 3. spoločenstvo, súcit a spoločné dobro, 4. dialóg a učenie sa od seba navzájom, 5. pokánie a obnova, 6. vďačnosť a veľkodušnosť, 7. láska.

Pri vyššie spomenutom siedmom bode okrem iného čítame: „Sme povolaní žiť Kristovu lásku, ukazovať svetu jeho tvár. My milujeme, pretože on nás miloval ako prvý (porov. 1 Jn 4,19). … Keď pracujeme v záujme zmenšovanie utrpenia, pracujeme aj v záujme toho kráľovstva, ktoré je nám prisľúbené v Kristovi a skrze neho, v ktorom poslední budú prvými (porov. Mt 20,16) – v markantnom kontraste s mocnosťami našich čias.“  

Tieto princípy autori dokumentu na záver premietajú do siedmich odporúčaní pre kresťanov, ale aj širšie pre medzináboženskú oblasť:

1. nachádzať spôsoby, ako sa zastať hlasu trpiacich, 2. rozvíjať kultúru inkluzívnosti s docenením rôznosti ako Božieho daru, 3. živoť solidaritu prostredníctvom spirituality (využívajúc tradičné prostriedky ako modlitba, pôst, sebazaprenie a almužna), 4. vzdelávaním rozširovať empatiu a kapacitu pomáhať núdznym, 5. angažovať mladých ľudí, ktorých nadšenie je protiliek na cynizmus, 6. vytvárať priestory pre formy dialógu pre rast v láske a porozumení, 7. reštrukturalizovať existujúce projekty v prospech medzináboženskej solidarity.

Dokument „Slúžiť zranenému svetu v medzináboženskej solidarite: Kresťanská výzva k uvažovaniu a činnosti v dobe COVID-u 19” nie je jediným ovocím tohto typu ekumenickej spolupráce Svetovej rady cirkví s Pápežskou radou pre medzináboženský dialóg. V máji 2019 podobne vyšiel spoločný dokument s názvom „Výchova k mieru v mnohonáboženskom svete: kresťanská perspektíva“.